Eurofondy pre Bratislavu nesmú ukrojiť z peňazí chudobnejších regiónov
V Európskej únii prebiehajú náročné rokovania o rozpočte na roky 2028 – 2034. Financujú sa z neho eurofondy, poľnohospodárstvo, výskum či študijný program Erasmus. Rokovalo sa o ňom aj minulý týždeň na summite 15. a 16. októbra, kde nás zastupoval premiér Robert Fico. Práve on má možnosť na týchto rokovaniach brániť naše národné záujmy na ďalšie desaťročie.
Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko chcú z návrhu budúceho európskeho rozpočtu škrtnúť stovky miliárd eur. Tieto tzv. šetrné krajiny požadujú okrem toho väčší dôraz na obranu a konkurencieschopnosť. Ako čistí prispievatelia, ktorí do rozpočtu Európskej únie dávajú viac, ako z neho berú, majú právo to žiadať. Ich požiadavky by však nemali ísť na úkor politiky súdržnosti, ktorá pomáha chudobnejším regiónom dobiehať silné ekonomické centrá.
Rozpočet schvaľujú jednomyseľne členské štáty so súhlasom Európskeho parlamentu. Dohodu zatiaľ nemajú. Cieľom zostáva dosiahnuť kompromis do konca roka, aby sa stihli prijať pravidlá a nové eurofondy sa mohli začať investovať v roku 2028.
Slovensko žiada viac
Oficiálna pozícia Slovenska je v tejto téme zrozumiteľná. Vláda presadzuje silnú politiku súdržnosti a poľnohospodársku politiku, ako aj regionálnu vyváženosť pri podpore konkurencieschopnosti. Slovensko patrí do skupiny Priateľov kohézie. V požiadavke chrániť investície do zaostávajúcich regiónov má vláda pravdu. Rovnaký princíp však musí obhájiť aj doma.
Rozvoj nevzniká iba v najbohatších metropolách. Práve preto musíme pokračovať v posilňovaní našich regiónov. V opačnom prípade nezabránime ich vysídľovaniu a prehlbovaniu regionálnych rozdielov v porovnaní s bohatšími centrami.
Pre Slovensko pôvodný návrh Únie počíta s takmer 20 miliardami eur v spoločnom národnom a regionálnom pláne. Tento balík zahŕňa aj poľnohospodárstvo a ďalšie oblasti, preto ho nemožno celý vydávať za peniaze na rozvoj miest a obcí. Konečnú sumu aj pravidlá ešte určia rokovania.
Podstatné bude, aká časť zostane chránená pre menej rozvinuté regióny. Zatiaľ by sa do našich najmenej rozvinutých regiónov podľa návrhu Únie malo dostať 10 miliárd eur. To je dobrá správa, pretože vidíme rozdiely v rozvoji slovenských miest a obcí.
V roku 2024 dosahoval HDP na obyvateľa po zohľadnení cenových rozdielov v Bratislavskom kraji 153 percent priemeru Únie. Na západnom Slovensku to bolo 70, na strednom 62 a na východnom iba 54 percent. Bratislavský kraj je jediným zo slovenských regiónov, ktorý patrí medzi viac rozvinuté. Tieto rozdiely musia byť pri delení peňazí na súdržnosť rozhodujúce.
Aj Bratislava sa potrebuje rozvíjať, ale nie na úkor Košíc
Bratislava má bezpochyby oprávnené investičné potreby. Jej dopravu, školy či bývanie využívajú aj ľudia z ostatných krajov. Má preto dostať vlastnú primeranú časť z európskeho aj národného rozpočtu.
Ale čo sa týka európskych peňazí, tie by mali prísť z tzv. nevyhradenej časti slovenskej obálky, mimo rámca peňazí určených pre menej rozvinuté regióny, a teda mimo tých 10 miliárd eur z 20-miliardového balíka pre Slovensko.
