Profesor ekonómie z Chicaga Pástor: Amerika rastie, Európa zaostáva. Rozdiel sa mení na priepasť
Európa investuje do zbraní, Spojené štáty do umelej inteligencie. Aj takto opisuje súčasný hospodársky vývoj slovenský profesor ekonómie z University of Chicago Ľuboš Pástor. Podľa jeho slov americká ekonomika rastie dlhodobo rýchlejšie než európska a rozdiely sa každým rokom prehlbujú.
„Do čoho investuje Európa? Do zbraní. Amerika investuje do umelej inteligencie. Čo myslíte, kto sa bude mať lepšie o niekoľko rokov?“ pýta sa Pástor. Európa podľa neho investovať do zbraní musí, keďže to v posledných desaťročiach zanedbala, no Spojené štáty vďaka súkromným investíciám do umelej inteligencie získavajú výrazný náskok.
Profesor upozorňuje, že Amerika v súčasnosti prekvitá. Ceny akcií sú na rekordných úrovniach, nezamestnanosť je nízka a hospodársky rast pokračuje. „Americká ekonomika rastie dlhodobo rýchlejšie než európska. Tie rozdiely medzi Amerikou a Európou každým rokom narastajú a už sa z nich začína stávať priepasť,“ konštatuje.
Pástor zároveň pripúšťa, že nie každý v Spojených štátoch sa má dobre. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa majú veľmi dobre, no časť spoločnosti zostáva pozadu. Napriek tomu je podľa neho americký model dynamickejší a postavený na neustálych inováciách.
V rozhovore sa profesor venoval aj situácii na Slovensku. Pripomenul, že Slovensko nie je jedinou krajinou s vysokým fiškálnym deficitom, no pre menšiu ekonomiku je päť percent HDP vysoké číslo. Problém by podľa neho nastal najmä vtedy, ak by bolo problém financovať alebo refinancovať štátne dlhopisy. Slovensko sa podľa jeho slov zatiaľ v kritickej situácii nenachádza.
Ďalšia vláda bude musieť bez ohľadu na svoje zloženie robiť nepopulárne škrty. Pástor vidí priestor skôr na znižovanie výdavkov než na zvyšovanie daní. Francúzsko podľa neho ukazuje, že fiškálny priestor na zvyšovanie zdaňovania sa už vyčerpal.
Pástor tiež hovorí, že najlepším liekom proti populizmu je rýchly ekonomický rast, ktorý ľuďom umožní žiť tak, ako chcú. Geopolitické tlaky podľa neho ekonomike neprospievajú, no nie sú hlavným faktorom, ktorý určuje jej tempo. Ekonomika podľa neho funguje tak, ako si ju vytvoria samotní jednotlivci, nie ako ju riadi niekto zhora.
V oblasti vzdelávania profesor upozorňuje, že Slovensko míňa na výskum a vývoj zhruba jedno percento HDP, kým Európa niečo cez dve percentá a Spojené štáty okolo tri a pol percenta len z verejných zdrojov. Práve nedostatok financií považuje za najväčší hendikep slovenských univerzít. Inšpiráciou by podľa neho mohli byť americké súkromné univerzity, ktoré dostávajú veľké dary od absolventov a vďaka nim si môžu dovoliť hostovať špičkových profesorov.
Pástor sa vyjadril aj k používaniu umelej inteligencie vo vzdelávaní. University of Chicago podľa neho zaviedla model, v ktorom sa študenti prvé dva roky bakalárskeho štúdia učia bez umelej inteligencie, aby si osvojili základy myslenia, a až v druhej polovici štúdia s ňou začínajú pracovať. Učiteľom, ktorí považujú umelú inteligenciu pri štúdiu za podvod, odkazuje, že sa majú presunúť do dvadsiateho prvého storočia.
Na otázku, či je Slovensko úspešný príbeh, profesor odpovedá jednoznačne. Keď odchádzal v roku 1994 do Spojených štátov, rozdeľovalo sa práve Československo a o budúcnosti samostatného Slovenska panovali veľké pochybnosti. Dnes je podľa neho Slovensko moderná, suverénna a sebavedomá krajina, v ktorej sa žije dobre.
Ľuďom, ktorí na Slovensko hľadia skepticky, odkazuje, aby s tým niečo robili. Spoločnosť podľa neho nie je riadená niekoľkými ľuďmi vo vláde či parlamente, ale tým, čo urobia samotní jednotlivci. Ak niekomu niečo prekáža, má podľa neho založiť firmu alebo organizáciu, ktorá s tým bude niečo robiť.
