Bývalého guvernéra maďarskej centrálnej banky Györgya Matolcsyho zadržala polícia
Bývalý guvernér maďarskej centrálnej banky a niekdajší minister hospodárstva György Matolcsy čelí obvineniam z podvodu a falšovania dokumentov. Polícia ho zadržala v stredu ráno. V pátraní je aj syn bývalého guvernéra Ádám Matolcsy, ktorý mal z peňazí nadácií údajne profitovať.
Korene prípadu siahajú do roku 2015, keď centrálna banka pod Matolcsyho vedením presmerovala 266 miliárd forintov z verejných zdrojov do vlastných nadácií. Z nich postupne vybudovala investičné impérium s hodnotou takmer 500 miliárd forintov, z ktorého mali podľa obvinení profitovať ľudia blízki vtedajšej Orbánovej vláde. Líder opozície Péter Magyar tento škandál vo svojej volebnej kampani označuje za „najväčšiu bankovú lúpež na svete“.
Polícia momentálne hľadá aj Györgya Stofu, ktorý šéfoval spoločnosti Optima Zrt, ktorá nadácie spravovala. Ádám Matolcsy mal cez firmu Future Holding Limited, ktorá bola naňho napojená, nakúpiť v Dubaji štyri luxusné nehnuteľnosti a luxusný apartmán v New Yorku.
Architekt orbánomiky
Matolcsyho prepojenie s Viktorom Orbánom siaha do 90. rokov, no ich spojenectvo sa naplno rozbehlo po roku 2010, keď Fidesz drvivým spôsobom vyhral voľby. Vláda získala ústavnú väčšinu 263 z 386 kresiel v parlamente, vďaka čomu mala voľné ruky vyviesť krajinu zo zlej hospodárskej situácie po globálnej finančnej kríze.
Ako minister hospodárstva presadil Matolcsy po roku 2010 sériu radikálnych opatrení. Jedným z najvýraznejších bolo znárodnenie druhého dôchodkového piliera. Prinútil milióny Maďarov presunúť svoje úspory zo súkromných dôchodkových fondov do štátneho systému pod hrozbou straty nároku na štátny dôchodok.
Ďalšou špecialitou boli osobitné sektorové dane z obratu či zisku uvaľované na zahraničné nadnárodné korporácie, bankový sektor, telekomunikácie, energetiku či maloobchodné reťazce. Matolcsy zároveň zaviedol rovnú daň z príjmov fyzických osôb na úrovni 16 percent. Výpadok zo štátnych príjmov vykompenzoval zvýšením DPH z 25 na 27 percent, čím Maďarsko získalo najvyššiu sadzbu dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Zavŕšením jeho ministerského obdobia bolo predčasné splatenie úveru Medzinárodnému menovému fondu v roku 2013.
Guvernér centrálnej banky
Z ministra hospodárstva sa v marci 2013 stal guvernér centrálnej banky. Pozíciu dovtedy zastával András Simor, s ktorým bol Viktor Orbán v dlhoročnom otvorenom konflikte. Matolcsy v rokoch 2013 až 2016 kontinuálne znižoval základnú úrokovú sadzbu z pôvodných 5,25 na historické minimum 0,9 percenta.
Ultrauvoľnená menová politika znížila náklady štátu na obsluhu verejného dlhu a Orbánova vláda mohla investovať na dlh do rozsiahlych infraštruktúrnych projektov. Nízke sadzby a špeciálne úverové programy centrálnej banky pre firmy naštartovali hospodársky rast na úrovni troch až piatich percent ročne, ktorý trval až do vypuknutia pandémie.
Rozkol s Orbánom
Pred parlamentnými voľbami v roku 2018 mal Matolcsy o samotnú menovú politiku čoraz menší záujem a dúfal, že sa po voľbách vráti do vlády. Nárokoval si pozíciu superministra hospodárstva, čo však Viktor Orbán odmietol. Po voľbách Orbán opäť vložil dôveru do ministra financií Mihályho Vargu.
Matolcsy v roku 2020 predstavil program ekonomických reforciem, ktorý vláda vnímala ako neprípustný zásah centrálnej banky do štátnej hospodárskej politiky. Rozkol vyvrcholil v rokoch 2022 a 2023, keď sa maďarská ekonomika dostala do hlbokej recesie a čelila najvyššej inflácii v celej Európskej únii. Orbán a minister hospodárstva Márton Nagy tvrdili, že za hospodársky útlm môžu vysoké úrokové sadzby centrálnej banky. Matolcsy naopak vládu obvinil zo zlyhania a nezodpovednej politiky.
Sieť nadácií Pallas Athéné
V roku 2014, rok po Matolcsyho nástupe do funkcie, sa Maďarská národná banka dostala do nečakane vysokého zisku približne 250 až 266 miliárd forintov, v tom čase okolo 775 miliónov eur. Podľa štandardných pravidiel mal tento zisk poputovať do štátneho rozpočtu na zníženie štátneho dlhu. Matolcsy však prišiel s myšlienkou vytvoriť sieť nadácií Pallas Athéné.
