Lackovce sa po odčlenení od Humenného rozrástli, dnes zažívajú stavebný boom
Obec Lackovce sa po takmer tridsiatich rokoch odčlenila od Humenného. O samostatnosti rozhodli jej obyvatelia v referende, keďže podľa starostky v mestskom zastupiteľstve mali len dvoch poslancov a nemohli sami rozhodovať o tom, čo obec potrebuje.
Starostkou Lackoviec je Ľuboslava Hofericová, ktorú prvýkrát zvolili pred 26 rokmi. Obec podľa jej slov začínala na zelenej lúke – nemala obecný úrad ani kultúrny dom. Úradovňu zriadili v materskej škole v miestnosti s dvadsiatimi piatimi štvorcovými metrami.
Národná rada rozhodla o osamostatnení obce v roku 1997, mestské zastupiteľstvo však s odčlenením nesúhlasilo. Proces sa natiahol až do roku 2000, keď súhlas prešiel a konali sa doplňujúce voľby. Lackovce predtým existovali ako samostatná obec, v roku 1971 ich pričlenili k Humennému a stali sa mestskou časťou.
Za odčlenenie bojoval petičný výbor, ktorý žiadal samostatnosť obce. Medzi najaktívnejších iniciátorov patrili Alexander Koval a František Mašlej. Zorganizovalo sa aj referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľov vyjadrila za odčlenenie kladne.
Pri štarte žiadala starostka na zasadnutí mestského zastupiteľstva, aby mesto obci dalo aspoň to, čo za ňu dostávalo na podielových daniach a daniach z nehnuteľností – približne 200-tisíc vtedajších slovenských korún. Poslanci s tým nesúhlasili a vyčlenili len 50-tisíc. Obec do majetku dostala nefunkčný traktor, starý počítač, nejaký nábytok, kosačku a plechovú autobusovú zastávku. Lávka cez Cirochu bola v majetku obce.
Lackovce mali v začiatkoch deväť poslancov. Keď chceli usporiadať akciu, napríklad Deň matiek alebo podujatie na úctu k starším, vypratali herňu v materskej škole a zišli sa tam.
Stavebný boom prepukol v obci po roku 2008, keď sa stala domovom pre stovky nových Lackovčanov, ktorí si v nej postavili rodinné domy. Za dvadsať rokov sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil. V priemyselnej zóne sídlia mnohé firmy, ktoré zamestnávajú aj miestnych.
Podľa starostky mnohí kandidáti na starostov hovoria, že budú robiť to, čo ľudia chcú, no v skutočnosti budú robiť to, na čo získajú peniaze. Obec preto čaká na výzvy. „Niekedy sme boli úspešní, inokedy nie, ale vždy sme boli pripravení: na cesty, na kanalizáciu, na ihriská,“ uviedla skúsená starostka.
