Skutočnou zárukou, že sa Orbán nevráti k moci
Viktor Orbán už nie je politický nezmar. Jeho arzenál je prázdny a zostali mu len staré triky. Po aprílovom víťazstve strany Tisza sa mnohí novinári pýtali, či môže byť porážka Fideszu definitívna. Odpoveď je áno – Orbán sa už nemôže vrátiť.
„Takéto figúrky alebo ich strany sa vždy vrátia. Sú to samí politickí nezmari, panáčikovia, ktorí sa po každom páde znovu postavia na nohy,“ hovorili o politikoch ako Trump, Putin, Mečiar, Babiš či Fico. Orbán je vraj profesorom politických návratov – v roku 2002 prehral, no v roku 2010 získal absolútnu moc a udržal si ju šestnásť rokov.
Keď teraz opäť padol, zanechal po sebe mohutný tieňový štát s funkcionármi zabetónovanými v pozíciách na dlhé roky. Z týchto inštitúcií sa Tisze zatiaľ podarilo dobyť iba prezidentský úrad. Naďalej funguje Kúria stojaca nad ostatnými súdmi, väčšina Ústavného súdu stojaceho nad zákonmi, Najvyšší kontrolný úrad dohliadajúci na politické strany, Úrad pre hospodársku súťaž, ombudsman aj Úrad na ochranu osobných údajov.
Dnes je už všeobecne známe, že mafiánsky štát previedol obrovský štátny majetok do rúk lojálnych oligarchov, ktorí ho následne využívali v Orbánov prospech. Keďže korupciu organizoval na najvyššej úrovni a legalizoval ju prostredníctvom zákonov, získavanie rozkradnutého majetku späť aj vyvodzovanie právnej zodpovednosti bude nevyhnutne zdĺhavé.
Orbánovmu návratu nemusí zabrániť ani súčasná popularita Tiszy, ani jej bezprecedentná dvojtretinová väčšina v parlamente. Ak by prišlo ďalšie politické zemetrasenie, dala by sa zrušiť aj prekážka, ktorú Tisza už stihla zakotviť v ústave: premiér môže byť vo funkcii najviac osem rokov a poslanci dvanásť. Magyar tým obmedzil nielen seba, ale aj Orbána a jeho družinu.
Orbánova maska spadla
Skutočnou zárukou, že sa Orbán nevráti k moci, môže byť iba to, že stratí svoje politické čaro. A to sa vytráca závratnou rýchlosťou a nenávratne. Jeho arzenál sa vyprázdnil, masky spadli.
Ešte stále opakuje svoje vízie svetovej politiky, ktoré kedysi vzbudzovali úžas. Lenže jeho „hrdinský a osamelý boj“ proti záväzkom vyplývajúcim z členstva v Európskej únii už podľa prieskumov verejnej mienky nie je prejavom vlastenectva, ale lúzerstva.
Rovnako dopadli jeho rozprávky o úpadku Západu, divadielko s vetovaním v EÚ, vnucovanie „turkickej“ identity Maďarom, priateľstvá s diktátormi, jeho pudlíkovská oddanosť Trumpovi a Putinovi či levie revy na Ukrajincov.
Nič z toho už nedokáže zakryť skutočnosť, že za Orbána sa výrazne zhoršila životná úroveň aj stav hospodárstva, zatiaľ čo jeho rodina a nastrčení ľudia si popri kráľovskej moci nahromadili aj kráľovské bohatstvo.
