Demokracia na pozvánku. Brusel počúval ropných gigantov, Slovensko pri stole chýbalo
Európska komisia v jedinom návrhu razantne oslabila kľúčové európske smernice o udržateľnosti a zodpovednosti podnikov (CSRD a CSDDD). Zúžila okruh firiem, ktoré musia zverejňovať informácie o svojom vplyve na životné prostredie a ľudské práva či preverovať riziká v dodávateľských reťazcoch, a zrušila im povinnosť prijímať klimatické transformačné plány.
Zmeny presadila v bleskovom tempe s odôvodnením, že európske firmy potrebujú okamžitú pomoc. Namiesto štandardného pripomienkovania pre verejnosť usporiadala len uzavreté stretnutie pre vybraných účastníkov. Slovensko na kľúčovom rokovaní nemalo priame zastúpenie.
Americký ropný gigant ExxonMobil sa otvorene pochválil, že európsku smernicu zmäkčil práve jeho lobing. Predtým pritom vyzýval Washington, aby proti nej zakročil v obchodných rokovaniach s EÚ.
Správa Transparency International EU s názvom By invitation only: Policy Capture and the EU Omnibus I rozobrala pozadie vzniku týchto zmien. Sledovala, kto dostal pozvánku na kľúčové rokovania a čo zo zákonov vypadlo. Veľké korporácie a americké záujmové skupiny mali k tvorcom zákonov nepomerne bližšie než občianske organizácie či malí podnikatelia.
Návrh Omnibus I predložila Komisia vo februári 2025 bez verejnej konzultácie a bez posúdenia vplyvov. Vlastné pravidlá pre lepšiu reguláciu odsunula bokom s odvolaním sa na „kritickú naliehavosť”. Vlastným útvarom dala na pripomienkovanie obrovského zásahu menej než 24 hodín cez víkend. Európska ombudsmanka Teresa Anjinho v novembri 2025 označila tento postup za nesprávny úradný postup.
Na zoznam kľúčového okrúhleho stola zo 6. februára 2025 Komisia zapísala 110 organizácií: 32 firiem, 41 podnikateľských zväzov a len 13 mimovládok. Až dvanásť zúčastnených organizácií v čase rokovania chýbalo v Registri transparentnosti EÚ. Program, zápisnicu ani zoznam účastníkov Komisia sama nezverejnila. Transparency International EU ho získala až po sedemnástich mesiacoch.
Štvorica amerických korporácií a asociácií (AmCham EU, ExxonMobil, PepsiCo, Mondelez) mala pri kľúčovom stole väčšie zastúpenie než subjekty z 22 krajín EÚ. Slovensko na rokovaní nemalo žiadneho priameho zástupcu.
Eurokomisár pre zjednodušovanie legislatívy Valdis Dombrovskis a jeho kabinet vykázali od decembra 2024 do októbra 2026 spolu 836 lobistických stretnutí. Biznisové zväzy a firmy si ukrojili takmer 82 percent z ich času, kým mimovládky dostali len 9,3 percenta.
V Európskom parlamente viedol prácu na zákone švédsky europoslanec Jörgen Warborn z EPP. Do októbra 2026 priznal 337 lobistických kontaktov, pričom firmy a zväzy získali drvivú väčšinu a mimovládky iba 7,7 percenta. Popri funkcii hlavného spravodajcu zákona zároveň šéfoval organizácii SME Europe. Desať občianskych organizácií naňho preto podalo etickú sťažnosť za možný nepriznaný stret záujmov.
Skutočné malé firmy a ich zástupcovia tvorili menej než 4 percentá zo všetkých kontaktov Warborna aj komisára Dombrovskisa.
Zmeny schválené vo februári 2026 posunuli hranice povinností až na obrat 1,5 miliardy eur a 5-tisíc zamestnancov, takže stovky obrovských firiem vypadli spod akejkoľvek kontroly. Najväčším ústupkom bolo úplné vymazanie Článku 22 zo smernice CSDDD, ktorý nariaďoval najväčším svetovým firmám vypracovať plán na zníženie emisií. Vymazanie tejto povinnosti roky presadzovali ropné a plynárenské asociácie ako FuelsEurope, Eurogas či IOGP Europe.
Nie všetky veľké firmy toto oslabenie žiadali. Giganty ako Nestlé, IKEA, Mars či Unilever otváranie schválených pravidiel odmietali a chceli najmä jasné pravidlá.
Transparency International EU varuje pred takzvaným policy capture – stavom, keď si regulované firmy fakticky samé diktujú pravidlá. Nevládne organizácie varujú, že zrýchlené a uzavreté konania sa môžu stať trvalým štandardom. Komisia musí dôkladne odôvodniť každý zrýchlený postup, garantovať vyvážený výber hostí a zápisnice zverejňovať automaticky.
