Ako súvisí jeseň, astma a zuby?
Zubný kaz patrí medzi najčastejšie ochorenia ľudstva. Pri jeho vzniku dochádza k postupnému poškodeniu tvrdých tkanív zuba. V počiatočných štádiách nemusí spôsobovať bolesť, neskôr sa môže objaviť citlivosť na studené, teplé alebo sladké, bolesť pri zahryznutí či spontánna bolesť. Ak sa problém ignoruje, zápal sa môže dostať až k zubnej dreni a liečba je náročnejšia.
Infekcia a baktérie z pokazeného zuba sa môžu dostať do krvného obehu. Navzájom sa ovplyvňuje zdravie zubov a srdca, stav ďasien súvisí s cukrovkou a existuje aj súvislosť medzi zdravím ústnej dutiny a dýchacích ciest.
Prevencia a rizikové faktory
Kľúčovými preventívnymi opatreniami sú obmedzenie voľných cukrov, používanie fluoridu a odstraňovanie zubného povlaku. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že na výskyte ochorení ústnej dutiny sa podieľajú aj širšie spoločenské faktory – dostupnosť zdravých potravín, marketing sladených výrobkov, príjem domácnosti či dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Zubný kaz môže vzniknúť v ktoromkoľvek veku. U detí zohrávajú rolu návyky ústnej hygieny a stravovací režim, u dospelých sa kumuluje celoživotná záťaž. S pribúdajúcim vekom pribúdajú faktory ako ústup ďasien, odhalené koreňové povrchy, sucho v ústach či užívanie niektorých liekov.
Astma a ústna dutina
Chladnejšie rána a respiračné infekcie môžu ľuďom s astmou skomplikovať dýchanie. V tomto období sa oplatí skontrolovať techniku inhalácie aj to, čo nasleduje po podaní lieku. Časť inhalovaných kortikosteroidov môže zostať v ústach a prispieť k podráždeniu či ku kvasinkovej infekcii.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo v roku 2024 v ambulanciách klinickej imunológie a alergiológie sledovaných vyše 88-tisíc ľudí s alergickou bronchiálnou astmou a ďalších viac ako 17-tisíc s nealergickou astmou. Po pripočítaní pacientov so zmiešanou formou astmy sa ich počet dostáva tesne pod hranicu 140-tisíc.
Vypláchnuť ústa a vypľuť
Zubní lekári upozorňujú, že tvrdenie, že inhalátory všeobecne ničia zuby, nemožno zovšeobecňovať. Riziko závisí od konkrétnej účinnej látky, dávky, frekvencie používania, techniky inhalácie aj individuálneho stavu pacienta.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia inhalované kortikosteroidy, ktoré tlmia zápal v dýchacích cestách. Pri inhalácii však určitá časť lieku môže zostať na jazyku, sliznici úst či v zadnej časti hrdla. Medzi známe lokálne nežiaduce účinky steroidných inhalátorov sa zaraďujú zachrípnutie, bolesť alebo podráždenie hrdla a orálna kandidóza, teda kvasinková infekcia v ústach. Môže sa prejaviť bielymi povlakmi, pálením či citlivosťou sliznice.
Odborné odporúčania preto radia po užití steroidného preventívneho alebo kombinovaného inhalátora vypláchnuť ústa vodou a vodu vypľuť. Pacient by však nemal zo strachu z problémov v ústach liečbu obmedzovať ani vysadzovať. Neliečená či zle kontrolovaná astma predstavuje podstatne vážnejší problém.
Čistenie zubov nič nenahradí
Odstránenie zvyšku lieku a odstránenie zubného povlaku sú dve odlišné veci. Voda po inhalácii nenahradí pravidelné čistenie zubov fluoridovou pastou primeranou veku. „Jedine štetiny kefky dokážu dostatočne mechanicky rozrušiť mikrobiálny povlak na zuboch. Vypláchnutie ústnej dutiny nie je dostačujúce,“ vysvetľuje Michaela Klein, hlavná dentálna hygienička zubnej kliniky Dr. Martin a vedúca katedry dentálnej hygieny Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Pri menších deťoch nestačí poslať ich do kúpeľne, potrebujú pomoc aj kontrolu dospelého. „Najčastejšou chybou je, keď rodič nechá čistenie zubov na dieťa a nekontroluje ho a nedočisťuje.“ Na priebežné zapíjanie sa odporúča čistá voda. „Pitný režim má tvoriť zásadne čistá voda. Nie voda so sirupom ani sladené nápoje,“ pripomína Klein.
Zubná kefka by mala odstrániť povlak zo všetkých dostupných plôch zubov, priestory medzi zubami však dokonale nevyčistí. Práve tam prichádzajú na rad medzizubné kefky alebo dentálna niť. Dobrá ústna hygiena tak nie je jednorazový výkon, ale každodenný návyk.
Ako vzniká zubný kaz
Na povrchu zubov sa vytvára zubný povlak – biofilm plný mikroorganizmov. Keď sa k nemu dostanú cukry z jedla a nápojov, baktérie ich metabolizujú a vznikajú kyseliny. Tie znižujú pH v ústach a začínajú narúšať minerály v zubnej sklovine. Ak sa tento proces opakuje často a zub nemá dostatok času na obnovu minerálov, sklovina slabne a môže vzniknúť kaz.
Nie je teda rozhodujúce iba to, koľko cukru zjeme, ale aj to, ako často a dlho pôsobí na zuby. Okrem množstva a frekvencie konzumácie cukrov vznik zubného kazu ovplyvňujú aj ústna hygiena, prítomnosť fluoridov, stav chrupu, vlastnosti slín a dostupnosť preventívnej a stomatologickej starostlivosti.
