Cynická obluda: Ako sme sa postavili Nemecku
Premiér malej krajiny Európskej únie sa oveľa väčšej krajine, ktorá tú jeho svojimi objednávkami do značnej miery živí, vysmieva rečami o kakaní. Krásna pachovina.
Predseda vlády sa postavil pred kamery a k aktuálnej téme pôžičky pre Ukrajinu začal infantilným tónom vykrikovať na nemeckého kancelára, že sa zo žiadneho Nemecka nepokakáme.
A istá logika v tom je, lebo na kakanie sa treba najskôr najesť a na jedlo treba mať peniaze. Tým sa dostávame ku krajine, od ktorej je slovenské hospodárstvo bytostne závislé.
Výrok tak nestojí len proti veľkosti krajiny, ktorá je pre Slovensko kľúčovým obchodným partnerom, ale aj proti vlastnej ekonomickej realite. Reči o tom, že sa niekto z Nemecka nepokaká, tak neznejú ako prejav suverenity, ale skôr ako zabudnutie na to, kto slovenským firmám posiela objednávky.
Komentár upozorňuje, že sebavedomie pred kamerami sa nedá zamieňať s nezávislosťou. Hospodárstvo malej krajiny je na veľkých odberateľoch priamo napojené a každé slovo na ich adresu má svoju cenu.
Zostáva otázka, čo z takejto rétoriky zostane, keď sa kamery vypnú a na stôl prídu čísla o obchode, investíciách a pracovných miestach. Pohŕdavý tón voči Nemecku totiž nič z týchto väzieb neruší, len ich zakrýva.
Preto pôsobí celá scéna skôr trápne než odvážne. Krajina, ktorá stojí na objednávkach od tých, ktorým sa vysmieva, si tým nebuduje rešpekt, ale skôr problém, ktorý bude musieť neskôr riešiť.
