Prípravy na rokovania Iránu s USA pokročili, tvrdí tajomník iránskej Národnej bezpečnostnej rady
Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání oznámil, že sa v súčasnosti realizujú pokročilé prípravy na rokovania medzi Iránom a Spojenými štátmi. Informácia bola zverejnená v sobotu a prichádza v kontexte narastajúceho napätia medzi washingtonskou administratívou a Teheránom. Americký prezident Donald Trump deň predtým vyjadril svoju nádej, že Irán by mohol mať záujem o rokovania, čo by mohlo viesť k urovnaniu vzájomných nezhôd a odvráteniu vojenskej konfrontácie.
Napätie medzi oboma krajinami sa ďalej prehĺbilo po násilnom potlačení protivládnych protestov v Iráne koncom decembra, na čo Trump opakovane pohrozil vojenskou intervenciou, ak iránsky režim nezastaví útoky na pokojných demonštrantov. Za akciou tzv. maximálneho tlaku USA na Irán stojí aj snaha prezidenta o dosiahnutie nových dohôd, ktoré by zohľadnili aj jadrový program krajiny.
Situácia sa zúžila, keď americká flotila, vrátane lietadlovej lode USS Abraham Lincoln, bola vyslaná do blízkosti Iránu. Kybernetické útoky a diplomatické kroky, ktoré sú v súčasnosti podnikané, by mohli viesť k obnoveniu rokovaní, ktoré by mali za cieľ znížiť agresívne vyhlásenia a eskalovanie konfliktov. Irán avizoval, že akýkoľvek útok zo strany USA vyvolá silnú odpoveď smerom k americkým vojenským základniam a spojeneckým krajinám, predovšetkým Izraelu.
Larídžání pritom dodal, že napriek „mediálnemu rozruchu okolo umelo vyvolanej vojny“ sú štrukturálne prípravy a rozhovory o rokovaniach pokročilé a majú odrážať zložitú situáciu na Blízkom východe. Na pozadí príprav na rokovania sa objavili aj vyhlásenia iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího, ktorý potvrdil túžbu po dialógu, avšak odmietol rokovania o kapitálových vojenských otázkach.
Trump pre nastávajúce rokovania vyjadril optimizmus a naznačil, že ak situácia nedopadne podľa očakávaní, USA sú na to pripravené s veľkou vojenskou silou v oblasti, vrátane flotily, ktorú majú aj v Južnej Amerike. Vzájomná nedôvera a podozrenia medzi Washingtonom a Teheránom sú vysoké, najmä po odchode USA zo jadrovej dohody v roku 2018, kedy USA poslali Iránu vážne varovanie, že ak pokračuje vo svojich jadrových aktivitách, následkom bude zintenzívnenie sankcií a vojenské odpovede.
Rokovania o umeleckej dohode by sa preto mohli ukázať ako osudové pre regionálnu stabilitu, avšak s nádejou, že dôjde k významnejšie otvorenému dialógu, aby sa predišlo ďalšiemu vojenskému konfliktu. Izolácia Iránu na globálnej úrovni, tak môže poslúžiť ako motivácia k vyjednávaniam, ktoré by prispeli k obnoveniu dôvery v medzinárodné vzťahy a zaisteniu mieru v regióne.
