Globálne psycho: Muž má byť drsný a žena krásna
V súčasnej dobe, keď sa mnohé témy, ako je toxicita maskulinity a sexismu, dostávajú do popredia, divadelná inscenácia Americké psycho sa ukazuje ako fascinujúci zrkadlový obraz súčasnej spoločnosti. Témou, ktorú rozoberá, je zastaraný, no stále pretrvávajúci koncept tradičnej mužnosti a ženskosti, ktorý sa zdá byť neoddeliteľnou súčasťou našich sociálnych interakcií a kultúrneho diskurzu.
Moje nedávne divadelné zážitky mi pripomenuli, ako klíčia predpojatosti v náručí maskulinity: vo chvíli, keď som sa zúčastnila na predstavení a následne na diskuzii v krčme, kde dvaja muži debatujú o jeho relevantnosti, ma zarazilo, ako outsider sa cítim v diskurze o otázkach rovnosti a spravodlivosti. Pre nich obsah predstavenia bol zastaraný, neaktuálny, čo ma priviedlo k zamysleniu o tom, aké témy skutočne rezonujú v dnešnej dobe – od klimatickej krízy po otázky duševného zdravia. Napriek tomu, že diskusie o týchto témach sú v súčasnej politike prítomné, zasahovanie do diskurzu o tradične vyžadovaných normách a hodnotách sa zdá byť pre mnohých neakceptovateľné.
Neustále opakované názory na to, že muž musí byť drsný a žena krásna, preservujú zlozvyky patriarchálneho usporiadania, ktoré aj dnes prežívajú v rôznych formách. Zatiaľ čo privilégiá mužov sa udržujú a dodávajú im pocit nadriadenosti, predpojatosti voči ženám a marginalizovaným skupinám sa v skutočnosti ešte prehlbujú v úzkom kruhu sociálnych sietí, kde sa mladí muži častokrát utvrdzujú v týchto obmedzených normách.
Odborníčka na význam patriarchátu, Kate Manne, vo svojich prácach dokonale analyzuje, ako sú tieto koncepty zakorenené v našej kultúre, pričom zreteľne oddeľuje sexizmus od mizogínie a ukazuje, ako tieto ideológie stojí v pozadí našich interakcií.
Bret Easton Ellis, ako autor Amerického psycho, vo svojich rozhovoroch naznačuje, že technológie a sociálne médiá dramaticky ovplyvnili transparentnosť a identitu jednotlivcov. Zatiaľ čo by sa dalo predpokladať, že úprimnosť by mohla skoncovať s falošnosťou, realita súčasného diskurzu ukazuje, že mnohí absurdne abrazívne prejavy získavajú na popularite.
Naša krajina je odkázaná na prehodnotenie vlastných hodnotových systémov v súvislosti s masovými myslením. Pre mňa je skutočnosťou, že muži, ktorí si myslia, že sú na vrchole hierarchického reťazca, majú zodpovednosť za to, aby identifikovali, ako ich slová a činy ovplyvňujú druhých. Môže to znieť naivné, avšak verím, že spochybnenie týchto zabudnutých prístupov a otvorené diskusie o zmenách môžu posunúť rozprávanie o mužskosti, ženskej identite a rovnosti na novú úroveň.
