Aby som mohla pracovať, potrebujem si len vyzuť ponožky, vraví žena bez rúk
Pavlína Csápaiová sa od svojich dvadsiatich ôsmich rokov venovala štúdiu, cestovaniu a učením sa cudzích jazykov, presne s týmto cieľom, aby si zabezpečila zamestnanie. „Byť doma je fajn chvíľu, avšak všetci potrebujeme chodiť medzi ľudí a cítiť sa užitoční,” hovorí dnes 45-ročná Pavlína. Napriek svojim snahám sa jej podarilo získať zamestnanie až po pätnástich rokoch od ukončenia štúdia.
Pavlína je veľmi činorodá a po absolvovaní vysokej školy absolvovala mnohé kurzy, ovláda niekoľko jazykov, okrem iného aj angličtinu, španielčinu a nemčinu. Je matkou malej dcéry a okrem toho sa aktívne venuje umeniu. Od narodenia však žije bez rúk, čo predstavuje pre väčšinu zamestnávateľov neprekonateľný problém. „V minulosti mi hovorili, že s vyštudovanou obchodnou akadémiou nebudem mať problém sa zamestnať, ale klasické zamestnanie som nikdy nezískala,” hovorí; na pohovoroch sa s ňou často nedozvedeli nič, čo by ju povzbudilo.
„V začiatkoch som videla jedinú prekážku v tom, že si nemôžem robiť poznámky,“ dodáva Pavlína. Myslela si, že cudzie jazyky jej pomôžu zabezpečiť si prácu v cestovnom ruchu, kde sa snažila uchádzať o pozície sprievodcu alebo zamestnanca v cestovnej kancelárii. Avšak, zaznamenala, že zamestnávatelia v oblasti často preferujú reprezentatívny vzhľad. „V zahraničí som videla, že ľudia so znevýhodnením bežne pracujú na rôznych pozíciách, ale tu som sa s predsudkami stretla aj na osobných pohovoroch,” hovorí Pavlína.
Podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má každý právo na prácu na rovnakom základe s ostatnými, čo zahŕňa aj právo na slobodne zvolenú prácu. V praxi však osoby so zdravotným znevýhodnením často čelí predsudkom, a zamestnávatelia sú len s obmedzenou ochotou ochotní prispôsobiť pracovnú náplň a prostredie.
Nedávno sa Pavlína dostala k terajšiemu zamestnávateľovi, ktorý sa jej hneď na začiatku spýtal, čo všetko potrebuje k práci a pohodliu. „Nebolo toho veľa, v podstate si len potrebujem vyzuť ponožky, aby som sa mohla sústrediť,” hovorí s úsmevom. Pracuje v spoločnosti, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním upratovania a zamestnáva aj osoby so zdravotným znevýhodnením na rôznych pozíciách.
Pavlína sa v práci venuje administratíve. „Veľmi veľa vecí robím nohami, a pre predchádzajúcich zamestnávateľov to predstavovalo problém, pretože možno si mysleli, že nebudem schopná zvládnuť úlohy, ale ja viem nohami písať, zakladať papiere a všetko, čo sa v kancelárii musí spraviť. Ak som mala nejakú prekážku, tak to, že som nemohla robiť poznámky počas pohovorov, pretože som sa snažila udržiavať očný kontakt,“ dodáva Pavlína, čím naznačuje, že jej odhodlanie a schopnosti prekonali všetky predsudky.
