Optimistický scénar pre Irán
Svet sentimentu v roku 2026 je neprehľadný a chaotický ako nikdy predtým. Hlavným aktérom, ktorý narušuje liberálny svetový poriadok, je prezident mocnosti, ktorá tento poriadok nielenže vytvorila, ale aj udržiavala počas takmer 80 rokov. Napriek občasným chybám a nepresnostiam sa táto mocnosť, pokiaľ ide o kontrolu nad Juhovýchodnou Európou, dokázala udržať v stabilnom chode, bez ktorého by Európa, vrátane Slovenska, mohla už dávno zaniknúť.
Žiaľ, v prípade Iránu sa objavuje zásadný problém: akcie a stratégie tejto krajiny sú charakterizované nejasnosťou a zmätením. Specifické vedenie a vytyčovanie cieľov v tejto oblasti sú kľúčové, avšak momentálne sú na míle vzdialené.
Donald Trump a jeho administratíva sa často posmievali a manipulovali s informáciami, no akési „deadliny“, ktoré určili, nič nemenia na tom, že Irán čelí vážnemu zastrašeniu a poklesu v jeho snahe o regionálnu hegemóniu. Optimistický pohľad predpokladá, že Trump môže opustiť iránsku situáciu prakticky kedykoľvek, a to aj zajtra. Dôsledky vojenských konfliktov, v ktorých sa už poniektorí významní ajatolláhovia a velitelia „revolučných gárd“ ocitajú na druhej strane, sú nezanedbateľné. Na strane jedného z hlavných súperov Iránu, Izraela, je situácia odlišná, no Trumpova voľba môže zvrátiť jeho aj pán prezidenta Bibiho Netanjahua.
Irán, oznámil premeny svojich armádnych postavení v pokročilej fáze, sa zrazu nachádza v situácii, kde sú jeho existujúce zásoby obohateného uránu na znížení, zatiaľ čo CIA a izraelský Mossad stále pátrajú po reálnych množstvách. Je veľmi pravdepodobné, že Irán sa za súčasných podmienok vráti naspäť o dekádu, čím by bolo dosiahnuté znateľné oslabenie jeho vplyvu na blízkovýchodnú politiku.
Vzhľadom na všetky tieto faktory sa musí Západ pripraviť na vyrovnanie sa s novou podobou mocenskej dynamiky v regióne a zároveň hľadať spôsoby, ako minimalizovať dopady na globálnu bezpečnostnú situáciu. Práca s Iránom a jeho terorizmom bude bezpochyby jednou z hlavných výziev, ktorým bude potrebné čeliť.
