Kamenický so Šaškom vlani škrtili pacientov. Poisťovniam preto veľmi narástla hotovosť na účtoch
Na účtoch zdravotných poisťovní zostali stovky miliónov eur, čo vyvoláva otázky o efektívnosti ich hospodárenia a priorít v oblasti zdravotnej starostlivosti. Ministri financií a zdravotníctva, Ladislav Kamenický (Smer) a Kamil Šaško (Hlas), zaviedli prísne výdavkové limity, ktoré mali za cieľ zlepšiť bilanciu štátneho rozpočtu. Avšak výsledok týchto opatrení je paradoxne rekordne vysoké množstvo nevyužitých finančných prostriedkov na účtoch poisťovní.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana priznáva, že časť z týchto peňazí mohla byť použitá na pokrytie zdravotnej starostlivosti, ktorú však obmedzenia vynútené ministerstvami neumožnili správne alokovať. Zdravotná poisťovňa Dôvera varuje, že peniaze neboli prerozdelené efektívne, a namiesto toho, aby podporili potrebné oblasti, ktoré si to vyžadovali, často smerovali do menej kritických výdavkov, ako je kúpeľná liečba.
Prekvapujúcim faktom je aj to, že zdravotné odvody sa vlani zvýšili o percento, čo znepokojuje odborníkov, ktorí upozorňujú na nepriaznivú situáciu. Myšlienka kontrolovať výdavky na zdravotnú starostlivosť nie je zlou koncepciou, avšak sporné sú nastavenia výdavkových limitov, ktoré Dôvera považuje za neprimerané a navrhuje ich zrušenie.
Ministerstvo zdravotníctva obhajuje striktné nastavenie týchto limitov zlým stavom verejných financií a potrebou konsolidácie. Avšak rezort financií na otázky smerujúce k tejto problematike zatiaľ nezareagoval.
Dôvera a rezervy zdravotných poisťovní
Analýza jasne ukazuje, že najväčšia zdravotná poisťovňa, Dôvera, mala na konci minulého roka hotovosť presahujúcu 320 miliónov eur, zatiaľ čo Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) disponovala len s 107 miliónmi. V porovnaní s konkurenciou, VšZP sa ocitá v nebezpečnej situácii s nízkymi rezervami, čo ju vystavuje riziku pri nečakaných výdavkoch.
Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) podotýka, že Dôvera by bola schopná pokryť svoje náklady na zdravotnú starostlivosť až na 40 dní, zatiaľ čo VšZP len na osem dní. Tento vážny rozdiel v hotovostných zásobách podčiarkuje potrebu adresovať otázku likvidity v zdravotnom systéme.
Hoci môže na prvý pohľad vyzerať ako dobré znamenie, že zdravotné poisťovne disponujú určitými rezervami, situácia je komplikovaná. Ak by došlo k odchýlkam vo výbere poistného alebo k nečakaným výdavkom, VšZP by sa mohlo ocitnúť v situácii, kde nebude schopná pokryť náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť.
Celkový stav verejného zdravotníctva a spôsob, akým sa spravuje, je kľúčovou témou nielen pre pacientov, ale aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a vládu ako takú. Situácia so zdravotnými poistkami ukazuje, akým spôsobom ekonomické rozhodnutia môžu mať priamy dopad na životy občanov.
