Strategické otázky a inovácia v európskej ekonomike
V súčasnosti čelí Európa viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú jej konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Vo svojej prednáške na Ekonomickej univerzite v Bratislave sa Antonin Bergeaud, renomovaný odborník na hospodársku politiku z HEC Paris, zameral na nedostatky v ekonomike EÚ, pričom zdôraznil, že Európa zaostáva v porovnaní so Spojenými štátmi a Čínou, pokiaľ ide o prijímanie nových technológií a inovácií. „Európa dokázala vyťažiť len 1,1 percenta rastu z digitálnej revolúcie,“ varoval. Tým naznačil, že investičné deficity v oblasti inovácií vedú k stagnácii produktivity a spomaľujú rast HRP a životnej úrovne.
Dôvody zaostávania v inováciách
Bergeaud identifikoval viacero faktorov, ktoré prispievajú k tomuto zaostávaniu. Finančné obmedzenia a legislatívna fragmentácia, ktorá bráni firmám rásť dynamicky, sa ukazujú ako kritické prekážky. „Spoločný trh EÚ nie je skutočne jednotný a firmy sú nútené sa prispôsobovať rôznym reguláciám v rámci jednotlivých krajín, čo ich zneisťuje a spomaľuje,“ dodal. Tento nedostatok homogenity v regulácii tak vedie k obmedzeniam v konkurencii a inováciách v kľúčových odvetviach.
Reformy a adaptačné stratégie
V ďalšom kroku sa Bergeaud zaoberal otázkou, aké reformy sú potrebné pre zmenu hospodárskeho modelu Slovenska, ktoré sa snaží transformovať z montážnej ekonomiky na ekonomiku orientovanú na inováciu. Poukázal na nevyhnutnosť školenia odborníkov v rôznych sektoroch, aby sa znížila závislosť na jednom priemysle a zabezpečil sa dlhodobý hospodársky rast. „Pokračovanie v investíciách do automobilového priemyslu bez diverzifikácie môže Slovensko uvrhnúť do pasce, kde sa stane drahým na montáž, ale nie dostatočne schopným na inovácie,“ varoval.
Prekážky pred dekarbonizáciou a technológie
Pri diskusii o ekologických a energetických otázkach potreboval osloviť aj tému dekarbonizácie priemyslu. Načrtol, že zatiaľ čo firmy sú tlačené k investíciám do udržateľnejších technológií, mnohokrát čelí reálnym obmedzeniam. Aktuálne neexistujú efektívne alternatívy k plynu v mnohých sektoroch, čo vytvára bariéry k prechodu na ekologickejšie metódy výroby. Problematické je, že ak sa zmenší objem výroby v krajine kvôli environmentálnym zákonom, tovary sa budú musieť dovážať z miest, kde sa environmentálne normy ignorujú.
Potenciál pre európsku priemyselnú politiku
Bergeaud sa vyjadril aj k potrebnému budovaniu spoločnej európskej priemyselnej politiky, ktorá by umožnila zdieľanie investičných a technologických zdrojov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. „Bez centralizovanej a silnej európskej inštitúcie, ktorá by mala autonómiu v rozhodovaní, nebude možné plne využiť potenciál európskeho trhu,“ dodal. Tento nedostatok centrálnej koordinácie môže viesť k neefektivite pri využívaní eurofondov a ďalšej podpore investícií do rozvoja kritickej infraštruktúry ako je obrana.
Inovácie ako kľúčový faktor rastu
Podľa Bergeauda je pre Európu kľúčové zamerať sa na inovácie, a to nielen v podporných politikách, ale i v oblasti vzdelávania. „Musíme vytvoriť stimuly, ktoré podnecujú spoluprácu medzi výskumníkmi a firmami, aby sme premostili medzeru medzi teoretickým výskumom a praktickou aplikáciou,“ konštatoval na záver. Z tohto dôvodu je zrejmé, že transformácia hospodárskeho modelu a inovácie musia ísť ruka v ruke, inak sa môže EÚ ocitnúť v nebezpečnej situácii, keď nedokáže držať krok s rýchlo sa meniacim globálnym trhom.
