Hľadanie výnimky z dlhovej brzdy: Opozičné obvinenia voči vláde
V poslednej dobe sa čoraz viac skloňuje otázka možných výnimiek z dlhovej brzdy, najmä pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa zostavovania vyrovnaných rozpočtov. Opoziční predstavitelia vyhlásili, že snaha vlády nájsť takéto výnimky je len pokusom obchádzať zmysel ústavného zákona, ktorý stanovil dlhovú brzdu ako mechanizmus na ochranu hospodárenia štátu.
Túto tému otvorili v pondelok na zasadnutí Národnej rady a zdôraznili, že vláda sa dlhodobo vyhýba sankciám spojeným s dlhomisťou, pričom aktuálna úroveň verejného dlhu zostáva vysoká. Opoziční lídri obvinili súčasnú administratívu, že sa snaží obchádzať povinnosti, ktoré by viedli k zabezpečeniu dôveryhodnosti rozpočtového hospodárenia, vrátane povinnosti požiadať parlament o vyslovenie dôvery v súvislosti s predloženými návrhmi rozpočtov.
Premiér Fico a povinnosť vyrovnaného rozpočtu
Premiér Robert Fico, líder strany Smer, sa opätovne vyjadril, že štát a samosprávy v súčasnosti nemajú zákonnú povinnosť pripravovať vyrovnané rozpočty. Týmto svojím vyhlásením reagoval na rastúce obavy ohľadom verejných výdavkov, ktoré súvisia s plnením medzinárodných zmlúv Slovenskej republiky. Fico argumentoval, že uvedené výdavky presahujú tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), čo by malo viesť k výnimke pred sankciami dlhovej brzdy.
Opozičný poslanec Marián Viskupič, ekonomický expert z SaS, túto argumentáciu označil za neprijateľnú. Podľa neho zmysel zákona o dlhovej brzde je v prevencii prekročenia rozpočtovej disciplíny a mala by sa vyžadovať zodpovednosť aj pri vyrovnaných rozpočtoch. Viskupič zdôraznil, že výnimky by sa mali uplatňovať len v akútnych situáciách a nie ako bežná prax.
Plány na zmenu legislatívy
Viskupič navrhol, že by bolo rozumné upraviť zákon o dlhovej brzde tak, aby sa povinnosť vyrovnaného rozpočtu netýkala samospráv. Poukázal na to, že väčšina verejného dlhu vznikla na úrovni štátu, a preto by sa táto legislatívna úprava mohla tešiti aj podpore z ránovacej opozície.
Opozičné výhrady
Ďalší opozičný poslanec Július Jakab z Hnutia Slovensko vyjadril obavy, že vláda porušuje dlhodobé pravidlá dlhovej brzdy od jej zavedenia po úvodnej dvojročnej výnimke. Podľa neho sú snahy vlády zavádzať úpravy cez ministerstvo financií absurdné a treba jasne vyjasniť, akú pomoc vlastne samosprávy potrebujú a ako je to v súlade so zákonom.
Vláda čelí otázkam ohľadom transparentnosti svojich finančných rozhodnutí a obvinenia z nezákonného konania vzbudzujú vo verejnosti čoraz väčšie rozhorčenie. Dôverujúc kritike opozície, zástupcovia vlády by mali zvážiť svoje kroky a reagovať na obavy, ktoré legitímne zaznievajú z radov poslancom.
