Dodávky plynu na Slovensku bez ruského plynu: Čo nás čaká?
Podľa vyjadrení Rastislava Ňukoviča, prezidenta Slovenského plynárenského a naftového zväzu, definitívne odpojenie Slovenska od ruského plynu v septembri 2027, ako to vyžaduje európska legislatíva, nebude ohrozovať dodávky plynu do krajiny. To však neznamená, že spotrebitelia nebudú čeliť výraznému zvyšovaniu nákladov, keďže vysoké náklady na prepravu plynu z nových zdrojov môžu mať za následok zdraženie ceny plynu o 4 až 10 eur za megawatthodinu.
Zdražovanie a jeho dôvody
Ňukovič upozornil, že kým doteraz boli ceny prepravy pre Slovensko zabezpečené vďaka priaznivému umiestneniu na začiatku dodávkových trás, s možným odpojením od ruských dodávok sa táto otázka stáva kritickou. V predchádzajúcich rokoch, pred vojnovým konfliktom na Ukrajine, sa cena zemného plynu pohybovala okolo 15 až 20 eur za MWh. Po zmene dodávateľských trás sa však musia domácnosti a priemysel pripraviť na nové ekonomické reality.
Expertíza v oblasti plynárenstva
Na Stredoeurópskej plynárenskej konferencii, ktorá sa konala v Bratislave, sa zhodli odborníci z rôznych krajín, vrátane Michala Slabého, generálneho riaditeľa českej prepravnej spoločnosti Net4Gas, a Szabolcsa Ferencza, predsedu maďarského prepravcu FGSZ. Varovali, že pokles objemov dodávok z Ruska môže ohroziť stabilitu dodávok plynu v regióne, pričom Maďarsko bude musieť zásobovať aj Srbsku a Bosnu, čo nové napätie na trhu ešte posilní.
Stabilita dodávok na Slovensku
Juraj Ondris, predseda predstavenstva SPP, potvrdil, že podnik má diverzifikované zdroje a zásobníky plynu sú aktuálne nadštandardne naplnené. Na rok 2026 sa mu podarilo vyrokovať priaznivé dodacie podmienky s ruskou firmou Gazprom Export, pričom plyn prúdi cez plynovod TurkStream. Avšak, Ondris sa obáva, že plán REPowerEU, ktorý má vplyv na zníženie závislosti na ruských dodávkach, môže viesť k novej dependencii na skvapalnenom zemnom plyne, čo by mohlo mať svoje vlastné riziká.
Geopolitika a energická bezpečnosť
Peter Stano, zástupca Európskej komisie na Slovensku, súhlasil, že závislosť na skvapalnených dodávkach, predovšetkým z USA, by nemusela byť optimálnym riešením. Varoval, že zraniteľnosť Európy sa odráža v udržovaní väzby na fosílne palivá, preto je dôležité hľadať alternatívy a inovácie v energetike. „Musíme sa poučiť z dvoch nesúvisiace kríz, ktoré vniesli do dodávok fosílnych palív značné uspokojenie, a cieľom by mal byť prechod k obnoviteľným zdrojom,“ dodal Stano.
Budúcnosť a spolupráca
Prezident Medzinárodnej plynárenskej únie, Andrea Stegher, zdôraznil, že prechod na zelenú energiu je evolučným procesom, ktorý si vyžaduje čas a investície. Aj keď nové technológie ako vodík môžu byť v budúcnosti ekonomicky dostupné, Ňukovič zdôraznil, že kým cena vodíka bude oveľa vyššia ako cena zemného plynu, nie je reálne očakávať jeho masové nasadenie. Szabolcs Hodosy, tajomník ministerstva hospodárstva, dodal, že plynárenská infraštruktúra Slovenska sa ukazuje ako kľúčový faktor v zabezpečení energetickej stability. Slovensko disponuje dobrými skladovacími kapacitami a potenciálom na efektívne riadenie energetických zdrojov.
Na záver, slovenský plynárenský sektor, s jeho kvalitnou infraštruktúrou a odbornosťou, má pred sebou náročný úkol. Dlhodobá spolupráca ministerstva, regulátora a priemyslu je zásadná pre úspešné prekonanie nadchádzajúcich výziev na zabezpečenie energetickej stability a konkurencieschopnosti krajiny.
