Ako dieťa ju poznalo celé Slovensko. Dnes terchovská muzikantka hľadá svoje miesto vo svete filmu
Keď sa Martina Bobáňová ako šesťročná objavila v televíznej šou Slovensko má talent, svojou bezprostrednosťou si získala veľkú priazeň divákov a ako málokto spropagovala terchovské ľudové umenie. Folklór, ktorý ju sprevádza od detstva, zo svojho života nevypustila, no ešte viac ju láka svet filmu a televízie.
Študuje filmovú a televíznu produkciu, pracuje pri nakrúcaniach a skúsenosti získava aj v castingovej agentúre.
V rozhovore spomína na roky po televíznom Talente, detstvo pod drobnohľadom verejnosti aj na to, ako ju rodičia chránili pred negatívnou stránkou popularity. „Rodičia ma chránili najmä pred urážlivými komentármi ľudí na internete a hanlivými článkami, ktoré o nás v tej dobe vychádzali.“
Hovorí o terchovskej muzike, ale aj o tom, prečo nechce folklór premeniť na povolanie. A vysvetľuje, čo ju napokon priviedlo od javiska pred kamerou k práci za kamerou.
Spoznávajú vás ešte ľudia na ulici?
Áno, spoznávajú ma, čo ma neprestáva prekvapovať a stále ma to teší.
Čo sa dialo po Talente v prvých rokoch?
Prvé roky po Talente boli veľmi náročné, chodili sme na vystúpenia aj niekoľkokrát do týždňa cez celú republiku. Ja som v tom čase veľmi rada chodila do školy, čiže nejaké zbytočné absencie u mňa nehrozili. Skombinovať školu, vystúpenia a všetky krúžky, na ktoré som chodila, dalo celkom zabrať, ale mňa všetky tieto aktivity bavili a robila som ich s radosťou, preto to pre mňa nebol problém.
Zakývala vami televízna popularita a veľký záujem verejnosti aj médií?
Malo to na mňa určitý dopad, ale len v tom najpozitívnejšom. Keďže som v tom čase mala šesť rokov, vnímala som to celé ako hru a nejako extra ma to nestresovalo. Práve naopak. Vystupovanie na verejnosti ma naučilo byť spontánna, uvoľnená, pohotová, zároveň som vedela improvizovať. Veľká časť toho, aký som človek, sa vo mne vyformovala práve na javisku.
