Minimálne výživné sa zvýši z 30 na 100 percent životného minima na dieťa
Minimálne výživné sa zvýši z aktuálnych 30 na 100 percent sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Vyplýva to z novely zákona o rodine poslancov koaličného Hlasu, ktorú Národná rada SR v utorok definitívne schválila.
Dôvodom zmeny je, že súčasná hranica minimálneho výživného dlhodobo nereflektuje reálne náklady spojené so zabezpečením základných potrieb dieťaťa. Novela má posilniť ekonomickú ochranu maloletých detí, zvýšiť zodpovednosť rodičov za výživu detí a reflektuje aj to, že rodičia majú primárnu zodpovednosť za zabezpečenie životnej úrovne potrebnej pre vývin dieťaťa.
„Snažíme sa touto úpravou docieliť zvýšenie náhradného výživného z 30 % životného minima na 100 percent životného minima dieťaťa – z necelých 40 eur na 130 eur mesačne,“ uviedla pri odôvodnení návrhu poslankyňa Paula Puškárová z Hlasu.
Cieľom úpravy je tiež posilniť uplatňovanie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a zabezpečiť, aby výživné predstavovalo reálny príspevok rodiča na jeho výživu a potreby.
„Zároveň ide o jasný signál, že primárnu zodpovednosť za materiálne zabezpečenie dieťaťa nesú rodičia, pričom výživné nemá mať len symbolický charakter,“ uviedli predkladatelia. Nová úprava podľa nich prispieva k spravodlivejšiemu nastaveniu vyživovacej povinnosti a k lepšej ochrane ekonomických záujmov detí.
Poslanci neschválili pozmeňujúci návrh opozičnej poslankyne Lucie Plavákovej (PS), ktorá chcela zakotviť možnosť súdu v osobitných prípadoch stanoviť nižšiu sumu výživného, minimálne však na úrovni 50 percent životného minima. Dôvodom mala byť objektívne ťažká situácia druhého rodiča, ako napríklad invalidita či ťažké zdravotné postihnutie, ktoré mu neumožňuje dosahovať primeraný príjem.
Poslanci tiež schválili novelu stavebného zákona, ktorá má zjednotiť a uľahčiť jeho uplatnenie a spresniť jednotlivé ustanovenia. Hlavná časť novely nadobudne účinnosť 1. januára 2027, menšia časť už 15. novembra 2026.
Schválená novela zákona o energetickej hospodárnosti budov prevezme obsah novej európskej smernice z apríla 2024, ktorá určuje cieľ dosiahnuť od 1. januára 2030 pri nových a významne obnovených budovách energetickú úroveň s nulovými emisiami.
