Fico vraví, že oprášia staré projekty vodárenských nádrží. V hre sú tri lokality na východe
Uplynulý týždeň sa do pozornosti opäť dostala vodárenská nádrž Tichý Potok v okrese Sabinov. Premiér Robert Fico (Smer) po rokovaní o posúdení strategického projektu v obci povedal, že o tom, či sa nádrž vybuduje alebo nevybuduje, rozhodnú odborníci. Povedal tiež, že na najbližšie zasadnutie Národnej komisie pre vodu a sucho budú predložené aj ďalšie podobné projekty na východnom Slovensku, ktoré boli pripravené v minulosti.
Profesorka Emília Bednárová z Katedry geotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je predsedníčkou Slovenského priehradného výboru, občianskeho združenia spájajúceho široké spektrum odborníkov z oblasti vodných stavieb. V rozhovore priblížila, prečo východné Slovensko potrebuje ďalšiu vodárenskú nádrž, prečo nestačia opatrenia blízke prírode, čo patrí do vodohospodárskej sústavy, o ktorých lokalitách sa ešte uvažovalo a ako mení klimatická zmena pohľad odborníkov na vodu.
Podľa Bednárovej je otázka ďalšej umelej vodnej nádrže aktuálna z troch hľadísk. Vodné diela starnú a inak na tom nie je ani vodné dielo Starina. Ak má vzniknúť nová vodná nádrž, od podrobného inžiniersko-geologického, hydrogeologického, geotechnického a hydrologického prieskumu cez projektovú dokumentáciu vrátane všetkých potrebných povolení až po uvedenie vodného diela do prevádzky prejde podľa nej minimálne 12 až 15 rokov. Starina bude mať vtedy viac ako 50 rokov a vodné dielo Bukovec takmer 70 rokov. Potrebu ich rekonštrukcií či sanácií musíme mať na zreteli, zdôraznila.
Druhým významným faktorom je podľa odborníčky klimatická zmena sprevádzaná extrémnymi povodňami a dlhotrvajúcimi obdobiami sucha. Prehlbujú sa nielen riziká povodní, ale aj riziká súvisiace s nedostatkom vody v korytách riek a klesajúcimi zásobami zdrojov podzemných vôd. Nároky na povrchové vodné zdroje – umelé vodné nádrže – budú jednoznačne narastať.
Ako ďalší dôležitý fakt uviedla najnižší percentuálny podiel obyvateľov východného Slovenska napojených na verejné vodovody a kanalizácie, ktorý je nižší ako 80 percent. Tieto faktory by sme pri rozhodovaní o potrebách ďalšieho povrchového zdroja vody pre oblasť východného Slovenska, konkrétne vodného diela Tichý Potok, nemali ignorovať.
Otázkou, či sú v hre aj iné lokality a iné projekty na výstavbu nádrže na východe, sa podľa Bednárovej s plnou vážnosťou zaoberali poprední odborníci vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva. Na tento účel bol v 50. rokoch 20. storočia vypracovaný Štátny vodohospodársky plán (1954), neskôr (1975) Smerný vodohospodársky plán.
