Húsíovia získali strategickú pozíciu
Takmer pred dvoma rokmi sýrski rebeli prekvapili mnohých, keď dobyli hlavné mesto Sýrie, v ktorom 8. decembra 2024 zvrhli režim sýrskeho diktátora Bašára Asada.
V súčasnosti sa podobné prekvapenie odohráva opäť, ale v Jemene, kde jemenskí militanti najprv ovládli kľúčové prístavné mesto Muchá a potom získali kontrolu nad strategickým prielivom Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Indickým oceánom.
Húsíovia teraz žiadajú o politické uznanie na medzinárodnej scéne. Využívajú pritom aj „neužitočné“ rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré im dali istú legitimitu, uvádza pre televíziu al-Džazíra politologička Elisabeth Kendall z Cambridgeskej univerzity.
Počas rozhovorov s Bielym domom jemenskí militanti vylúčili ďalšiu vojnu s americkou armádou na Blízkom východe. Ich záväzok voči Trumpovej administratíve sa však netýka Saudskej Arábie.
Už v sobotu sa nad saudskoarabskou metropolou vznášal hustý kúdol dymu. Rijád neskôr uviedol, že zmaril ďalšie útoky v saudskoarabských mestách Biša, Farasán a Táif, ako aj v Janbu na pobreží Červeného mora.
Vývoj pritom neohrozuje iba bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe, ale tiež svetový trh s energiami.
Jemenskí militanti v posledných týždňoch prelomili línie, ktoré v krajine sužovanej občianskou vojnou zostávali od roku 2022 v podstate nehybné.
Obnovené boje na Arabskom polostrove sú ďalším frontom širšieho konfliktu na Blízkom východe, ktorý sa v regióne rozšíril po tom, čo Spojené štáty a Izrael 28. februára spoločne napadli Irán.
V počiatočnej fáze regionálnej vojny pritom denník The Washington Post informoval, že saudskoarabský korunný princ Mohamed bin Salmán pôvodne za útok na Irán v Spojených štátoch súkromne loboval.
