Fico chce vojnu, tak ju musí dostať
Autor je publicista.
Už ani náboj na Ukrajinu. Smer voľby v roku 2023 nevyhral vďaka tomuto sľubu, lebo hlavnou motiváciou nespokojných voličov bol objektívne zúfalý výkon moci počas posledných troch rokov a troch vlád.
Bol to však dôležitý sľub, rozvinutie tvrdenia, že my vojnu nechceme a netýka sa nás, a ak budeme veľmi dlho a nahlas hovoriť, že ju nechceme a netýka sa nás, tak sa nás ani týkať nebude.
Bolo to klamstvo, lebo takto svet nefunguje. A bolo to klamstvo aj druhýkrát, lebo po tvrdení, že na Ukrajinu už nepôjde ani náboj, nasledovala, ako to tak chodí, hviezdička. Omnoho presnejšie by bolo, že už ani náboj na Ukrajinu zadarmo, ale za peniaze nie je vôbec problém, pričom jedným z hlavných finančných beneficientov tých nábojov, ktoré na Ukrajinu v žiadnom prípade nepošleme, bude podnikateľ a vo voľnom čase aj minister obrany Robert Kaliňák.
Je to vskutku kráľovské klamstvo, a ak patríte medzi obdivovateľov bezbrehého luhania, musíte jeho estetické kvality oceniť: nepošleme aj pošleme, sme za mier, ale zároveň podporujeme vojnu, a ešte na tom aj zbohatneme. Teda ako kto, ale to tiež tak chodí. Krásne nám to dozrieva najmä teraz, keď sa ukázal Kaliňákov priam jadrový konflikt záujmov.
Teraz k filozofickým východiskám. Ficova garnitúra z ruského útoku proti Ukrajine nádherne profituje. Zároveň však hovorí, že nechce vojnu, ale mier. Zároveň však pre ten (nereálny) mier nerobí nič. Fico v skutočnosti nemá komu a čo ponúknuť a bojí sa ísť ešte aj na Ukrajinu. Bľabotaním mier ešte naozaj nevybavil, určite nie s Rusmi, a už vôbec nie, keď ste Slovensko a Fico, čiže nikto.
Ako sa Fico s touto nepohodlnou skutočnosťou vyrovnáva? Obviňovaním obete.
Teraz sa však posunul do ďalšej fázy svojej pacifistickej operácie a hovorí, že nech sa deje, čo sa deje, Slovensko sa do tej vojny bez ohľadu na svoje záväzky nezapojí. Skrátka: klamali sme, prepáčte. Vlastne bez prepáčte, vy vojnoví štváči!
Zaiste, Slovensko je také bezvýznamné, že možnosť ruského útoku je vysoko nepravdepodobná. Ale čo Poľsko? Alebo Pobaltie? Pred rokom som bol v Litve, pár stoviek metrov od hranice s Kaliningradskou oblasťou, a tamojší ľudia si nekládli otázku, či útok príde, ale kedy príde. To si potom zase vypočujeme, čím presne sa previnili, teda okrem toho, že si tam dovolili len tak existovať.
Ficovi je to očividne jedno. Ešteže je Slovensko naozaj až treťoradým cieľom, lebo inak by mohol zistiť, aké to je, keď vám spojenci povedia, že tentoraz je to jedno im.
Hoci, možno by bol šťastný. A ak aj nie, tak by hovoril, že toto ešte stále nie je vojna, veď sme urobili všetko pre to, aby sme sa jej vyhli, tak nie je možné, že prišla k nám domov. Pokoj, občania! To, čo sa deje, sa v skutočnosti nedeje!
S oveľa väčšou pravdepodobnosťou by však hovoril, že za to môžu Nemci (fašisti) a Ukrajinci (tiež fašisti). Nemali sa na tú vojnu chystať, lebo keby sa nechystali, tak by nebola!
V argumentácii Roberta Fica teda nič nedáva zmysel, ale kam by sa v živote dostal a kde by dnes bol, keby hovoril len veci, ktoré zmysel dávajú? Problém je v tom, že Fico Rusko k útoku priamo motivuje.
