Rokovaním v noci prekvapili aj koalíciu a vyvolali protesty. Babišovi sa tlak na ČT a ČRo môže vypomstiť
Urýchlené schvaľovanie zákona je prejavom slabosti premiéra Andreja Babiša, ktorý je sklamaný z výsledkov, vraví expert.
O čo ide v spornej novele
Poslanecká snemovňa v noci na sobotu nečakane schválila v prvom čítaní návrh, ktorý nahrádza poplatky financovaním Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) zo štátneho rozpočtu. Česká televízia by podľa návrhu novely mala v budúcom roku získať z rozpočtu v mesačných platbách celkovo 5,74 miliardy korún, o miliardu menej, ako tento rok plánuje vybrať z poplatkov. Český rozhlas by mal dostať od štátu 2,065 miliardy korún, teda zhruba o 400 miliónov menej. Objem peňazí sa má vrátiť k roku 2024, teda pred minuloročné zvýšenie televízneho a rozhlasového poplatku a rozšírenie okruhu poplatníkov. Suma od štátu má byť naviazaná na mieru inflácie. Opozícia aj ČT a ČRo namietajú, že ide o snahu politicky ovládnuť a zdecimovať verejnoprávne médiá.
Babiš nechal Okamuru vyčíňať
„To, čoho sme boli v noci svedkami, bolo skutočne veľmi neštandardné. Nejde o to, že má vládna koalícia v snemovni väčšinu – aj opoziční politici priznávali, že kvôli nej bol boj o verejnoprávne poplatky vopred prehraný,“ glosuje manéver SPD politológ Aleš Michal. A zdôrazňuje, že sa Tomiovi Okamurovi podarilo v dolnej komore rozpútať „peklo“ plné procedurálnych faulov a veľmi problematických postupov. „Nechal úplne nelogicky hlasovať o prestávkach pre opozičné kluby, odmietol pustiť k riadeniu schôdze kohokoľvek z opozície. Vládna mašinéria by však nefungovala bez tichej tolerancie hnutia ANO, ktoré nechalo Okamuru vyčíňať,“ hovorí.
Podľa neho ide o priamy dôsledok slabosti Andreja Babiša. „Predseda hnutia ANO stratil strategickú politickú intuíciu potrebnú pre každodennú politickú prácu. V rozčúlení z výsledkov komunálnych a senátnych volieb ju nahradila mocenská emocionalita, impulzívna reakcia, ktorá nikdy nemôže priniesť nič dobré,“ myslí si politológ.
Predseda hnutia ANO a premiér tým podľa neho robí obrovskú politickú chybu. „Výhody prameniace z takto schváleného zrušenia poplatkov za ČT a ČRo budú pre ANO pramalé. Naopak – zažiariť tým umožňuje politikom SPD, pre ktorých voličov je agenda rušenia poplatkov verejnoprávnym médiám predsa len dôležitejšia. Babiš všetko korunoval tým, že na kľúčovom nočnom hlasovaní vôbec nebol prítomný.“
Michal teraz očakáva masívnu mobilizáciu občianskej spoločnosti, čoho sme boli napokon svedkami už v piatok. Na sobotu je už ohlásená protestná akcia v Brne, na nedeľu v Prahe. A 3. novembra bude v ČT aj v ČRo štrajk. Michal navyše nepochybuje, že všelijaké protesty budú teraz ešte posilnené tým, že sa blíži výročie vzniku Českej republiky a potom kľúčový 17. november.
„Tie demonštrácie budú veľké, premiér je na ne však skoro určite pripravený viac než predtým. A je zjavne odhodlaný tieto akcie ignorovať. Ťažko sa mu to úplne podarí, jedným z dôsledkov tak môže byť stupňovanie jeho agresivity vo verejnom vystupovaní,“ nepochybuje politológ.
Viac radikálnych voličov
Jeho kolega Jakub Lysek pripomína, že Babiš mal dve možnosti. „Prvá – náročnejšia – by mu priniesla dlhodobo asi viac, respektíve by mohla pomôcť urobiť z hnutia ANO aj etablovanú stranu po jeho odchode,“ hovorí v rozhovore pre Aktuálně.cz.
A aká je podstata tohto variantu? „Tá cesta by spočívala v tom, že sa vyrovná s excesmi koaličných partnerov a prikloní sa k menej konfrontačnému štýlu voči prezidentovi a opozícii. A hlavne: musel by sa pokúsiť o reformy, na ktorých panuje zhoda napríklad medzi ekonómami či expertmi na vzdelávanie alebo sociálnu politiku.“
Podľa Lyska by sa Babiš rovnako v takomto scenári mohol sústrediť na prilákanie nových umiernených lídrov a rešpektovaných regionálnych osobností – ako v čase začiatkov jeho hnutia. „Tým by uhájil stredových voličov pre hnutie ANO,“ má jasno politológ. Babiš sa ale zjavne rozhodol pre inú možnosť.
A bude tak čeliť riziku, že o týchto voličov postupom času príde. „Ďalšia cesta, ktorá je pre neho asi jednoduchšia, je radikalizácia rétoriky a odčerpanie voličov SPD. A ak príde o umiernených voličov, v prieskumoch sa to nemusí hneď prejaviť. ANO si môže naopak aj polepšiť, avšak vo vnútri jeho elektorátu nastane zlom – jeho súčasťou bude oveľa radikálnejších voličov než teraz,“ uvažuje Lysek.
Riziko takého scenára pre Babiša spočíva v tom, že z toho budú v dlhodobom výhľade ťažiť strany situované v politickom strede – typicky napríklad STAN Víta Rakušana. „A možnosť vládnutia aj po voľbách v roku 2029 bude v takom prípade pre Babiša ďaleko menej istá,“ má jasno Lysek.
Tým sa ale zlé správy pre Babiša nekončia. „Má to totiž ešte jeden kľúčový rozmer. Cesta radikalizácie môže vyvolať odpor spoločnosti. A prvý test v tom zmysle, ktorú stratégiu Andrej Babiš uprednostní a akou cestou sa nakoniec vydá, je práve boj o nezávislosť verejnoprávnych médií,“ uzatvára Lysek.
