Znižovanie emisií je pomalé
Keby jednotlivé štáty sveta v plnej miere zrealizovali svoje plány na zníženie emisií skleníkových plynov, do roku 2035 by emisie klesli iba o šesť percent. To predstavuje desatinu z približne 60-percentného zníženia oproti úrovni z roku 2019, ktoré je podľa vedcov potrebné na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia. Vyplýva to zo správy, ktorú v utorok zverejnila OSN.
Správa OSN o zmene klímy je súhrnom „národne stanovených príspevkov“ 154 krajín, ktoré sú zmluvnou stranou Parížskej dohody, doručených v období od januára 2024 do augusta 2026. Tieto krajiny vypúšťajú 71 percent celosvetových emisií.
Minulý týždeň Program OSN pre životné prostredie zistil, že globálne záväzky na znižovanie emisií sú nedostatočné a pri súčasnom tempe teplota na planéte v tomto storočí stúpne o 2,6 stupňa Celzia. Na obmedzenie otepľovania aspoň pod dva stupne by sa museli emisie do roku 2035 znížiť o 37 percent.
Vedci varujú, že zvýšenie teploty o každú desatinu stupňa nad hranicou 1,5 stupňa Celzia zvyšuje výskyt extrémnych poveternostných javov a pravdepodobnosť nezvratných zmien na planéte, od odumierania koralových útesov až po topenie permafrostu. Svet sa už oteplil o približne 1,4 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím a prekročenie hranice 1,5 stupňa sa očakáva už o niekoľko rokov.
V ďalšej správe zverejnenej v utorok OSN konštatovala, že v oblasti financovania určeného na zmiernenie globálneho otepľovania sa dosiahol pokrok, ten však stále zďaleka nedosahuje potrebnú úroveň.
Globálne toky finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy dosiahli v rokoch 2023 a 2024 v priemere 1,9 bilióna dolárov ročne, čo predstavuje 32-percentný nárast v porovnaní s rokmi 2021 a 2022. Poháňané boli najmä súkromnými investíciami do nízkouhlíkových technológií, najmä výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, a investíciami domácností do elektrických vozidiel a tepelných čerpadiel.
