Dá sa zvrátiť vyhynutie druhu? Legendárny dodo by sa mohol vrátiť vďaka sliepke a holubovi
Americká spoločnosť Colossal Biosciences má ambície oživiť vyhynutého vtáka dodo. Firma najnovšie informovala, že pomocou umelej inteligencie sa jej podarilo zmapovať už 95 percent genómu doda. Ďalším krokom bude preniesť charakteristické znaky doda do jeho najbližšieho žijúceho príbuzného – holuba nikobarského.
Od prvého stretnutia vtáka dodo s človekom prešlo možno menej než sto rokov po jeho úplnú záhubu. Do 19. storočia ľudia dokonca verili, že dodo bol len mytická bytosť. Pri viacerých projektoch, vrátane oživenia vtáka dodo, už spoločnosť čelila kritike od odborníkov na ochranu prírody aj vedcov.
Dodo je symbolom hlúposti
Do 16. storočia žili vtáky dodo bez predátorov na ostrove Maurícius. Boli tam v takom pohodlí, že pri evolúcii pravdepodobne stratili potrebu z neho odletieť. Vulkanický ostrov Maurícius sa nachádza východne od Madagaskaru a vďaka svojej izolácii je domovom pre šesťsto endemických druhov rastlín aj zvierat.
Medzi ne patrili aj vtáky dodo, až kým neprišli osadníci z Holandska v 16. storočí. Tieto obrovské nelietajúce vtáky sa často považujú za menej inteligentné a samy zodpovedné za svoje vyhynutie. Dnešný výskum však skôr poukazuje na to, že dodo sa evolučne dobre adaptoval na svoje prostredie a za jeho vyhynutie je zodpovedných viacero faktorov.
Ľudí sa vtáky dodo nebáli, boli k nim priam priateľskí. Vták dodo na ostrove nemal žiadneho prirodzeného predátora, a preto v sebe nemal inštinkt obrany a boja. Oficiálne známy ako dront nelietavý, lat. Raphus cucullatus, dorastal do výšky jedného metra. S veľkým, ťažkým telom a dlhým zahnutým zobákom mali tieto vtáky dosť sily na porazenie nebezpečného nepriateľa, keby len vedeli rozpoznať nebezpečenstvo.
Pre holandských námorníkov sa stali jednoduchou korisťou, a aj preto si dodo vyslúžil povesť hlúpeho vtáka. Colossal sa však na svojej stránke ohrádza, že dodo bol v skutočnosti inteligentný druh.
