Jaro Slávik: Mám rád Slovensko, ale žiť sa tam nedá, lebo tam nie je biznis
Hudobný producent a scenárista Jaroslav Slávik hovorí, že hudba sa má páčiť. Ak sa v nej chceme vyznať, naštudovať si históriu je podľa neho dobrý nápad, no nie je to jediná cesta. „Nemusíme byť ako poslucháči nejako bohvieako erudovaní. Ak to pre vás nie je dôležité, stačí rádio,“ povedal.
Slávik stále počúva nových interpretov a sleduje aj to, ako sa darí súťažiacim zo slovenských relácií ako Superstar a Česko-Slovensko má talent. Mrzí ho, že na Slovensku sa mladej generácii v hudbe nevenuje taká pozornosť ako tej staršej. „Brutálne mi vadí a prekáža, že u nás sa stále hovorí, že hip-hop je tá stará generácia. Päťdesiatnici nemôžu dominovať žánru, ktorý je vlastne pouličný. Rovnako je to aj s punkom,“ uviedol.
Slávik bol kedysi najmladším výkonným riaditeľom spoločnosti EMI na Slovensku. Neskôr viedol Warner Music vo východnej Európe. Stál pri zrode agentúry TATA, ktorá zastupovala umelcov ako Arash, Bob Sinclar, Marilyn Manson či Shaggy. Bol porotcom v relácii Česko-Slovensko má talent. Dnes zastrešuje rôzne podujatia na Slovensku aj v zahraničí a viacerých umelcov, je oficiálnym ambasádorom medzinárodného formátu pretekov L’Etape Slovakia by Tour de France a spolupracuje aj s Cirque du Soleil.
V rozhovore hovorí o tom, čo stojí za úspechom hudobníkov, ako vníma kariéru speváčky Adély Jergovej a či môže byť niečo komerčne populárne zároveň umelecky hodnotné. Podľa Slávika je pri úspechu dôležitá makačka aj šťastie. „Jedno bez druhého nejde. V umeleckej oblasti sa trošku zabúda, že to je remeslo. Ľúbiť svoju robotu sa naučíte vďaka tomu, že ju opakujete, a tým opakovaním a nevynútenými, ale dôležitými chybami sa dostávate k majstrovstvu,“ povedal.
Adélu Jergovú možno podľa neho porovnávať s Britney Spears, Christinou Aguilerou, Justinom Timberlakeom, Justinom Bieberom či Demi Lovato. Pripomenul, že detské hviezdy z Disneyho Mickey Mouse Clubu vyrastali v konkurenčnom prostredí. „Ten Mickey Mouse Club bol inkubátor talentov. Disney Channel urobil niečo, čo sa potom už ďalej nedialo. Zobral tých šikovných, dal ich do benchmarkového prostredia a nechal ich rásť tým, že sa porovnávajú v konkurenčnom boji. To je to, čo vám robí kreatívny rast, byť v hube tých najlepších,“ uviedol.
Podľa Slávika Adéla mala šťastie, že bola v takom inkubátore, a navyše je typ, ktorý dokáže makať. „To, že dokáže makať, vytvorilo príležitosť toho šťastia, že si ju niekto všimol. Samozrejme, nehovorme, že tie peniaze tam nezohrali určitú úlohu,“ dodal.
Na otázku, či môže byť niečo komerčne úspešné zároveň umelecky kvalitné, odpovedal: „Sixtínska kaplnka je asi aj populárna, aj úspešná, a je to stále umenie, že áno? Alebo socha Dávida, alebo Mozartova Malá nočná hudba, alebo Óda na radosť, alebo všetky veci, ktoré spravil Johann Sebastian Bach na zákazku pre kostol v Lipsku. To všetko je pop a zároveň je to kvalita.“
Slávik hovorí, že novú hudbu nachádza aj vďaka algoritmom. „Ja na algoritmus nedám dopustiť, pretože používam New Music Friday a všetky tie piatkové algoritmy na novú hudbu. A keď ma niečo zaujme, tak idem po tom umelcovi a idem do hĺbky,“ povedal.
Mrzí ho, že na Slovensku sa stále hovorí o hip-hope ako o žánri starej generácie. „Päťdesiatnici nemôžu dominovať žánru, ktorý je vlastne pouličný. Rovnako mám problém s punkom – že punk sú u nás tri kapely, z toho jedna je politicky zdiskreditovaná, a nevidíme všetko to mladé, čo sa tam deje,“ uviedol.
Z mladej generácie odporúča počúvať kapely Tolstoys, Saula, Karin Ann, Fallgrapp či Temného Ruda. „Keď niekto chce počúvať dobrú hudbu, Rádio_FM robí stále dobrú programovú službu. Vďaka Balážovi a Hubinákovi, že majú energiu to robiť ďalej,“ povedal.
V zahraničí podľa vlastných slov ostal preto, že pochádza zo zmiešanej rodiny z troch európskych národností a v mladom veku odišiel pracovať pre zahraničnú firmu v zábavnom priemysle. „Mne sa strašne páči Slovensko. Je to brutálne krásna krajina, výborné jedlo, nápady, entuziazmus a mladá generácia je úplne najlepšia generácia, akú sme kedy mali. Mám to tam rád, ale žiť sa tam nedá, lebo tam nie je biznis,“ uviedol.
Mladú generáciu považuje za rezilientnú, pretože sa vracia na Slovensko aj napriek tomu, že si tam nemusí nájsť prácu. „Naša generácia je zlá, lebo sme odišli a nebudujeme to tu. Ale tí mladí, ktorí vyštudujú v Brne, v Prahe, v Holandsku, v Škótsku či v Anglicku a vracajú sa na Slovensko, aj keď si nemôžu nájsť robotu, a napriek tomu ostávajú – to je absolútny dôkaz reziliencie, tvrdosti a nepoddajnosti,“ povedal.
