Brazílski investori reagujú na znovuzvolenie Lulu s obavami
Znovuzvolenie ľavicového prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu prijali brazílski investori so zdesením. Lula zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb nad Fláviom Bolsonarom, synom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara. Trhy pritom dávali jeho súperovi až 80-percentnú šancu na výhru. Lula ho napokon predstihol o tri percentá hlasov.
Investori zareagovali na výsledok volieb masívnym výpredajom akcií, dlhopisov aj meny. Ide o zvláštny kontrast oproti Lulovmu prvému víťazstvu v roku 2002, keď trhy zachvátila panika z predstavy ľavičiara pri moci. Nasledovalo však desaťročie nepretržitého rastu, pretože Lula sa ukázal ako pragmatik, ktorý chápe, že kapitálové trhy treba udržať spokojné. Index Bovespa v nasledujúcich piatich rokoch vzrástol v dolárovom vyjadrení o 1500 percent.
Lulovo víťazstvo v druhom kole bolo veľkým prekvapením, keďže v prvom kole skončil druhý. Doteraz pritom platilo, že kto vyhral prvé kolo, zvíťazil aj v druhom. Bolsonaro, ktorý čelí vyšetrovaniu, vzápätí ušiel z krajiny do Miami. Politológ Alberto Carlos Almeida označuje tieto voľby za výnimku, keďže o výsledku rozhodla až kampaň medzi oboma kolami.
Prvé kolo bolo referendom o Lulovi, keďže ľudia boli nespokojní a mnohí chceli zmenu. Druhé kolo sa však zmenilo na referendum o Bolsonarovi, kandidátovi s vážnymi slabinami, ktoré Lulov tím využil v kampani na sociálnych sieťach. Bolsonaro urobil najkatastrofálnejšiu chybu v televíznej debate, keď Lulovi, ktorý v sedemnástich prišiel pri úraze v továrni o prst, posmešne povedal „deväťprstý“. Lula mu odvetil, že nedovolí, aby si z jeho zranenia robil žarty podvodník, ktorý v živote neodpracoval ani deň.
V Brazílii je účasť vo voľbách povinná od 18 do 70 rokov. Nezvyčajne účasť medzi oboma kolami vzrástla. Vnúčatá ťahali starších príbuzných k urnám s presvedčením, že Bolsonarovi už víťazstvo nikto nevezme a treba ho zastaviť.
Výpredaj bol tvrdý preto, že investičná komunita v São Paule Lulu prestala zbožňovať. Investori sú presvedčení, že neúprosné ekonomické trendy vytvorili podmienky, v ktorých jeho prístup už nemôže fungovať. V roku 2002 mala Brazília primárny rozpočtový prebytok, dnes má deficit. Dlh vtedy predstavoval 60 percent hrubého domáceho produktu, no podľa Medzinárodného menového fondu smeruje do konca desaťročia k sto percentám. Inflácia momentálne dosahuje 4,6 percenta.
Za väčšinu týchto problémov Lula nemôže. Brazílske ťažkosti siahajú k rozsiahlej ústave z roku 1988, ktorá zakotvuje práva, ktoré si krajina už nemôže dovoliť. Výdavky, ktoré štátu ukladá ústava, dnes tvoria približne 90 percent vládneho rozpočtu. Približne 30 percent disponibilných príjmov odchádza na úroky.
V São Paule sa šíri obava, že Lula nikdy nemal rád rokovania s kapitálovými trhmi a teraz by mohol veriť, že sa bez nich zaobíde. Trhy zažili druhý výpredaj po správach, že sa stretne s ekonómom, ktorý presadzuje znižovanie úrokových sadzieb ako nástroj boja proti inflácii.
Pravdepodobnejším scenárom je, že sa Lula bude naďalej krútiť. Ekonomika rástla dvadsať štvrťrokov po sebe, no na budúci rok sa očakáva jej pokles, ktorý splátky dlhu ešte zvýši. Poslednou, skôr vzdialenejšou možnosťou je, že sa Lula investorom postaví a zvíťazí, napríklad tak, že potrebné ozdravenie verejných financií dosiahne zaplátaním daňových dier a zvýšením príjmov štátu.
Zostáva teda dilema, ktorú vytvoril výsledok volieb a ktorá bude Brazíliu sprevádzať počas nasledujúcich štyroch rokov. Lula je veľký bojovník, ktorého netreba nikdy odpisovať. Rozsah tohto prekvapenia mu však môže dodať toľko sebavedomia, že stratí úsudok, vďaka ktorému zostáva už štyri desaťročia kľúčovou postavou brazílskej politiky.
