Ceny palív nie sú jediným trápením leteckých spoločností
Letecký priemysel dnes čelí viacerým výzvam, z ktorých nie je len zdražovanie leteckého paliva, ale aj komplikovaný systém kompenzácie uhlíkových emisií. Tento systém, známy ako CORSIA, bol zavedený Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO) a jeho účastníctvo bolo doteraz dobrovoľné. Od roku 2027 sa však má stať povinným pre všetky medzinárodné lety v rámci členských štátov ICAO, pričom sa očakáva, že zapojených bude 134 krajín.
Oddiel CORSIA ilustruje pokusy o medzinárodnú klimatickú diplomaciu. Hoci do diskusie prispeli aj štáty ako Saudská Arábia či Rusko, dosiahnutie konsenzu si vyžiadalo množstvo kompromisov. Na výslednom systéme sa aerolínie zdráhajú podieľať, a jeho implementácia nie je konzistentná, pričom jeho prínosy pre životné prostredie sú minimálne.
Cieľom systému CORSIA je kompenzovať všetky emisie CO₂ z medzinárodných letov nad úroveň 85 percent z roku 2019. Letecké spoločnosti sa môžu tejto výzvy zhostiť buď využívaním udržateľných leteckých palív (SAF), zvyšovaním efektivity letov, alebo nákupom uhlíkových kreditov. Jednak výroba SAF, hoci s potenciálom na zníženie emisií až o 80 percent, zostáva drahá a pokrýva len 0,6 percenta spotreby, tak sú aj iné možnosti zaťažujúce.
Okrem toho, výskum Oxfordskej univerzity naznačuje, že emisie je možné znížiť o 11 percent strategickejším nasadzovaním najefektívnejších lietadiel. Napriek tomu rastúci dopyt po leteckej doprave prekonáva rýchlosť zlepšovania efektivity, a preto sa aerolínie odhodlávajú skôr k nákupu uhlíkových kreditov, aby splnili požiadavky CORSIA.
Predpokladalo sa, že CORSIA oživi dlhodobý pokles na trhu s uhlíkovými kreditmi, no dopyt po týchto produktoch na konci prvej fázy má predstavovať 150 miliónov kreditov, čo zodpovedá 150 miliónom ton CO₂. Avšak doteraz bolo vydaných iba 32 miliónov kreditov, pričom ich väčšina pochádza z jedného lesného projektu v Guyane. S blížiacim sa koncom dobrovoľnej fázy sa očakáva nedostatok ponuky a následný rast cien.
V súvislosti s tým sa letecké spoločnosti vyhýbajú rýchlym rozhodnutiam, načo sa čoraz viac spoliehajú na pohyb dvoch kľúčových hráčov – USA a Európskej únie. Prezident Donald Trump, známy svojím pohŕdaním klimatickou agendou, by mohol mať záujem o vystúpenie USA z CORSIA. Neistota okolo rozhodnutí týchto mocností vytvára pre aerolínie veľmi obtiažny terén na plánovanie a realizáciu svojich stratégií.
Európska únia sa nachádza pred vlastným dilematom; niektorí jej členovia sa domnievajú, že CORSIA nezabezpečuje dostatočné opatrenia na ochranu životného prostredia. Ak EÚ rozhodne rozšíriť svoj systém obchodovania s emisiami na všetky lety z Európy, náklady pre aerolínie dramaticky vzrastú. V takomto prípade je pre letecké spoločnosti ťažké motivovať sa k aktívnemu plneniu podmienok, najmä keď je pred nimi takéto nejasné prostredie.
Reputačné riziko a dôvera v systém CORSIA zostávajú problémom. Tieto kredity, ktoré sa na trhu predávajú, často nepreukazujú reálnu účinnosť pri znižovaní emisií. Nedávne škandály preukázali, že kvalita kreditov sa medzi projektmi značne líši. Systém CORSIA navyše potencuje len rast emisií, a nie ich celkové znižovanie, pričom dominujú tzv. „avoidance“ kredity, ktoré len zabraňujú vzniku emisií inde.
Je zrejmé, že CORSIA má zásadné nedostatky a je potrebné overiť kvalitu kreditov, presadiť podporu výroby SAF, rozšíriť kritériá na všetky emisie a začleniť snahu o riešenie kondenzačných stôp, ktoré tvoria významnú časť klimatického dopadu letectva. Radikálna reforma sa javí nepravdepodobná, avšak aj nedokonalé snahy sú lepšie než žiadne.
