Referendum v Prešovskom kraji podlieza priemeru
V Prešovskom kraji nedosiahla účasť voličov na referende, ktoré sa konalo v dvoch obciach, ani slovenský priemer. Zatiaľ čo celkový národný priemer dosiahol 16,1 percenta, v týchto dvoch obciach sa k urnám neprišiel nikto. Na severe východu sa k hlasovacím urnám dostalo len 14,37 percenta voličov, čo je rozčarujúci výsledok pre iniciátora referenda, mimoparlamentnú opozičnú stranu Demokrati, vedenú Jaroslavom Naďom.
Účasť a výsledky referenda
Celkový počet oprávnených voličov v Prešovskom kraji je 632 888, avšak len 90 948 z nich sa zúčastnilo na hlasovaní. Pre porovnanie, v parlamentných voľbách v roku 2023 sa zúčastnilo takmer 66,7 percenta voličov, čo znamená, že referenda sa od súčasnej situácie zúčastnila menej ako polovica voličov, ktorí podporovali opozičné strany.
Hlasy za a proti návrhom referenda
Hlavnými bodmi, o ktorých sa hlasovalo, bola zmena voľby do úradu špeciálnej prokuratúry a obnovovanie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), pričom za návrh na zrušenie doživotnej renty pre bývalého premiéra Roberta Fica hlasovalo 92,67 percenta účastníkov.
Príčiny nízkej účasti
Nízkym počtom voličov bol zaskočný fakt, že referendum ignorovali aj sympatizanti opozície. Miestne volebné miestnosti boli predošlými hlasovaniami vybavené dôležitými zmenami, avšak verejný záujem bohužiaľ zlyhal. Jaroslav Naď povedal, že pre neho by bolo považované za úspech, keby sa na referende zúčastnilo viac ako 20 percent voličov, čo sa napodiv nepodarilo dosiahnuť ani v rámci celého Prešovského kraja.
Porovnanie s Košickým krajom
Celkové výsledky referenda v Prešovskom kraji sú osviežujúce, avšak aj tak chabé v porovnaní s ostatnými oblastami. Tri okresy v Košickom kraji zakrývajú aj menej než 10 percentnú účasť vo voľbách, čo podčiarkuje vytrvalé pochybnosti o účinnosti a záujme o politický proces medzi občanmi. Správy naznačujú, že mnohí občania stratili dôveru v možnosti volebného procesu a jeho efektivitu.
Záver
Nedávne referendum v Prešovskom kraji ukázalo, ako může politická a občianska angažovanosť efektívne ovplyvniť volebný proces. S klesajúcou účasťou voličov a nezáujmom o politickú participáciu sa musí spoločnosť zamyslieť nad budúcimi kroky pre posilnenie demokratických praktík v tejto oblasti.
