Smrť kata zo Srebrenice ako varovanie pre Európu: Mladí Srbi uctievajú vojnového zločinca
V Srbsku sa po smrti vojnového zločinca Ratka Mladića nerozvinula žiadna celospoločenská diskusia o jeho zločinoch. Naopak, rozlúčka s ním niesla všetky atribúty štátneho pohrebu vrátane čestných sálv, hoci oficiálny štátny pohreb nemal. Chýbal len prezident Aleksandar Vučić.
Ratko Mladić zomrel vo väzení v Haagu, kde si odpykával doživotný trest za vojnové zločiny, ktoré spáchal ako veliteľ jednotiek bosnianskych Srbov. Jeho meno sa spája s obliehaním Sarajeva a s masakrom tisícov bosnianskych moslimov v Srebrenici.
Mladí Srbi a obraz vojnového zločinca
Prieskum Iniciatívy mladých za ľudské práva v Srbsku z roku 2023 ukázal, že pre sedemdesiatsedem percent mladých Srbov je Ratko Mladić známou ikonou, ale len dvadsať percent vie, že ho odsúdili za masaker v Srebrenici. Šesťdesiat percent nedokáže uviesť, za aké zločiny bol odsúdený, a tretina ho nepovažuje za vojnového zločinca.
Kľúčovým zdrojom informácií o vojnách v deväťdesiatych rokoch sú pre mladých Srbov rodičia a širšia rodina. Na druhom mieste sú sociálne siete, zatiaľ čo v škole sa z dejepisu dozvedia len veľmi málo.
Rodinná pamäť namiesto faktov
Deti tak získavajú menej faktov a viac emócií spojených s tým, ako toto obdobie prežívali ich rodičia. Pre Srbov bol rozpad Juhoslávie traumatizujúcou udalosťou, spájanou s pocitom, že sa proti nim svet sprisahal za pomoci Chorvátov, Bosniakov a Albáncov.
Generála Ratka Mladića oslavovali ako vojnového hrdinu, ktorý sa v Bosne postavil na čelo armády priamo podporovanej Belehradom a nepriamo Ruskom. Keďže historická reflexia a priznanie viny po vzore povojnového Nemecka v Srbsku v zásade nenastali, môže byť Mladić hrdinom aj v očiach najmladších Srbov. Keď rodinnú pamäť nedoplní škola a vecná verejná diskusia, ľudia veria selektívnemu národnému príbehu, ktorý je v prípade Srbska silný v opise vlastného utrpenia a slabý v uznaní utrpenia druhých.
Selektívne vnímanie minulosti v celej Európe
S podobným problémom sa podľa textu stretávajú aj demokratické štáty, ako naznačuje silná politická podpora krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá sa zatiaľ skôr nepriamo a opatrne hlási k dedičstvu nacizmu Tretej ríše. Svojich démonov z minulosti má celá Európa a vyzerá to tak, že sa ich ani dnes nebojí vyvolávať.
