Kanada chce hlbšiu spoluprácu s EÚ, môže ponúknuť prístup ku kritickým surovinám
Kanada sa snaží o prehĺbenie hospodárskej a strategickej spolupráce s Európskou úniou. Kanadský premiér Mark Carney hovorí o „jedinečnom spojenectve“ a zúčastní sa na Prejave o stave Únie v Európskom parlamente.
Spojené štáty uvalili v auguste na viaceré kanadské tovary 50-percentné clo, na čo Kanada odpovedala recipročnými clami. Obchodný konflikt a rastúci politický tlak núti vládu v Ottawe hľadať politické a ekonomické alternatívy, pričom jednou z najdôležitejších je prehlbovanie spolupráce s EÚ.
Kanada sa neusiluje o členstvo v EÚ. Pokiaľ ide o ekonomiku, najpravdepodobnejším výsledkom je séria dohôd prehlbujúcich spoluprácu nad rámec existujúcej dohody o voľnom obchode a investíciách CETA.
V oblasti obchodu by najjasnejším signálom bolo finálne ratifikovanie dohody CETA podpísanej v roku 2016, ktorá sa zatiaľ uplatňuje len predbežne. Na európskej strane sa stále čaká na ratifikáciu desiatich členských krajín. Kanadské firmy by zároveň mohli získať lepší prístup k verejným obstarávaniam v EÚ.
V digitálnom sektore by obe strany mohli do konca roka uzavrieť dohodu o digitálnych službách. Kanada má dôležité zásoby molybdénu, hliníka, medi, niklu, lítia, kobaltu a prvkov vzácnych zemín, ako aj kapacity na ich spracovanie, pričom EÚ má záujem o spoločné investície do infraštruktúry.
Kanada je už súčasťou 150-miliardového európskeho obranného programu SAFE. Brusel s ňou chce spolupracovať aj pri revízii Arktickej stratégie. V oblasti vzdelávania a kultúrnych výmen môže Komisia Kanade ponúknuť širší prístup k európskym programom ako Erasmus+, uľahčiť vydávanie víz a povolení pre umelcov, možnosťou je aj rozšírenie vzájomného uznávania kvalifikácií.
V Európskej komisii sa hovorí o posilnení ochrany riek ako strategického zdroja
Európska komisia zvažuje zákon na ochranu riek. Letné sucho, ktoré spôsobilo vážne problémy v energetike aj lodnej doprave, posúva politické priority.
Ešte pred pár mesiacmi chcela Komisia tvoriť Rámcovú smernicu o vode, základný európsky predpis na ochranu riek, jazier a podzemných vôd, aby urýchlila a zjednodušila povoľovanie ťažobných a priemyselných projektov. Teraz však Komisia zvažuje plánovanú revíziu Rámcovej smernice zrušiť. Namiesto zjednodušovania povoľovacích procesov sa hovorí o novom, samostatnom zákone o vode.
Rámcová smernica o vode patrí medzi základné európske pravidlá na ochranu riek, jazier a podzemných vôd. Členským štátom prikazuje chrániť ich stav a zabraňovať jeho ďalšiemu zhoršovaniu. Práve toto pravidlo môže zasahovať do otvárania nových baní a veľkých priemyselných projektov.
Ťažobný sektor tvrdí, že povoľovanie trvá príliš dlho, a preto tlačí na jednoduchšie pravidlá. Analytici a enviroorganizácie ako WWF či EEB však namietajú, že uvoľnenie environmentálnych pravidiel a limitov pre ťažbu by pri nízkych prietokoch zhoršilo kvalitu vody a ešte viac obmedzilo jej dostupnosť pre priemysel, poľnohospodárstvo aj ďalších odberateľov.
Do tejto debaty však zasiahlo extrémne leto. Po meskoch sucha, rekordne nízkych hladinách riek a problémoch v doprave či energetike sa začína hovoriť o zmene kurzu. Oficiálne zatiaľ stále platí pôvodný plán cielená revízia Rámcovej smernice o vode. Ak sa informácie potvrdia, signálom zmeny kurzu bude stredajší Prejav o stave Únie. Water Act je preto zatiaľ zákulisnou alternatívou, nie hotovým návrhom.
Štatistika: Cena prenájmu ropných tankerov prudko rastie, barel ropy sa môže dostať na 150 dolárov
Blokáda Hormuzského prielivu, iránske útoky, ktoré odstavili saudskoarabský ropovod Východ-Západ, a obsadenie jemenského pobrežia Červeného mora Húsijmi, ktorí sú spojencami Iránu, prudko zdraželi prepravu tankermi.
Prenájom veľkého ropného tankera na trase z Blízkeho východu do východnej Ázie presiahol podľa dát agentúry Bloomberg milión dolárov na deň – ešte pred rokom to bolo menej ako sto tisíc dolárov. Cena za barel ropy už prekročila sto dolárov. Zdražovanie dopravy a nedostatok suroviny na trhu by ju mohli zvýšiť na 150 dolárov za barel.
