Rezignácia je presne to, na čo čakajú
Islandský spisovateľ Jón Kalman Stefánsson počas víkendu vystúpil na Slovensku, kde v Žiline hovoril okrem iného o umelej inteligencii a literatúre. Podľa jeho slov je umelá inteligencia niečím, čo nedokáže skutočne cítiť, túžiť ani mať vrtochy, a preto ani nemôže napísať dobrý román.
Stroj možno naučiť analyzovať chmeľ alebo doň vložiť celého Goetheho s poznámkami pod čiarou, no umelá inteligencia podľa Stefánssona nikdy nedostane chuť na pivo alebo na zmrzlinu. Nedokáže túžiť, nemá slabosti. A kým nemá chuť na zmrzlinu alebo na pivo, nemôže napísať ani dobrý román.
Stefánsson v Žiline predstavil aj svoju geopolitickú pivnú teóriu, podľa ktorej Nemci nemajú také dobré pivo ako Belgičania a rovnaký rozdiel vidí aj v ich literatúre. Pilsner, najpopulárnejší druh svetlého ležiaku na svete, vznikol v roku 1842 v českom meste Plzeň, kde ho prvýkrát uvaril bavorský sládok Josef Groll. Dnes tvorí základ pre väčšinu komerčne vyrábaných svetlých pív na zemeguli.
Podľa autorky je pointou to, že každý má rád niečo iné. Niekto má rád horké, iný sladké, rezané, ipu a apu. Hrdinovia P. G. Wodehousa robili kolosálne somariny preto, že boli ľudskí, nie preto, že im zlyhal procesor. To isté platí pre Emu Bovary či Annu Kareninu.
Kto nečíta, nemôže celkom rozumieť ľuďom. Sú premiéri, ktorí nečítajú, sú vlády, ktoré nečítajú, sú krajiny, kde sa nečíta, sú krajiny, kde nečíta ministerka kultúry a vôbec nerozumie umeniu. Chýba jej ľudskosť aj odvaha predstaviť si niečo iné ako svoj svet a postaviť sa za umelcov.
Umenie nie je krikľavý plagát na rohu ulice či na zastávke, čo bliká a láka do cirkusu, ani hrubá kniha, s ktorou si niekto podložil kývajúci sa stôl. Umenie je ticho, čo zostane v izbe, keď niekto odíde, a ty tam sedíš a na obruse vidíš odtlačok šálky a vieš, že je to mapa.
Predstava, že umelec môže stáť bokom a len tak si nezáväzne capkať s handrou a húsť nestranne svoju pesničku, kým vonku dejiny lámu ľuďom chrbty aj charaktery, je buď naivná, alebo zbabelá. Každá veta, ktorú človek napíše, každý ťah štetcom, ba aj ticho medzi notami je vyhlásením vojny ľudskej hlúposti, konformizmu a totalitným chúťkam, ktoré v každej spoločnosti driemu ako pleseň v zle vetranej pivnici.
Písať pravdivo dnes znamená neustále riskovať, že urazíte niekoho, kto má v rukách pečiatku alebo moc. Umenie, ktoré nenesie politický názor, hoci aj zakódovaný do ironického úškľabku nad zlým pivom, nie je umením, ale dekoráciou, čo má zakryť trhliny na fasáde našej pochybnej morálky.
Sloboda v umení je drzý, chladný pohľad priamo do očí režimu, systému či davu, ktorým im oznamujete: vidím vás, viem, čo ste zač, a odmietam hrať podľa vašich nôt, aj keby ste mi za to sľubovali celý svet.
