Cynická obluda: Veľmi lenivé hľadanie zámienok
V skutočnosti sme už roky zaplavovaní zámienkami. Asi najperfídnejšou časťou Ficovho kolaborantského prihovárania sa úplnému spoločenskému dnu je jeho tvrdenie, že Západ, teda aj my, sa už nevie dočkať, ako napadne nevinné Rusko a len hľadá zámienku, aby to spravil. Aj na Ficove pomery je to extra drzá lož priamo medzi oči.
Nejde pritom o ojedinelé vyhlásenie, ale o súčasť širšieho vzorca. Klamstvo o hľadaní zámienok na útok na Rusko sa opakuje tak často, až sa z neho stáva takmer samozrejmá súčasť vládnej rétoriky. Pravda je pritom celkom inde — zámienky nehľadá Západ, ale ten, kto potrebuje ospravedlniť vlastné kroky a zakryť skutočné dôvody svojej politiky.
Zmienka o „lenivom hľadaní zámienok” v názve nie je náhodná. Ak niekto hľadá zámienku na útok na nevinnú krajinu, robí to zvyčajne energicky a cielene. Tu však ide o hľadanie veľmi lenivé — o opakovanie naučenej frázy bez akejkoľvek snahy o vecnú argumentáciu. Stačí vysloviť obvinenie a spoliehať sa, že ho poslucháči prijmú bez overovania.
Skutočnosť, že takéto tvrdenie zaznieva z úst predstaviteľa vlády, ktorá sa sama hlási k západným štruktúram, je príznačná. Namiesto obhajoby vlastných záväzkov sa ponúka príbeh o vonkajšom nepriateľovi, ktorý údajne číha na príležitosť. Je to pohodlné rozprávanie pre toho, kto nechce vysvetľovať nepohodlné rozhodnutia.
Otázka teda nestojí tak, kto hľadá zámienku, ale prečo sa niekto snaží presvedčiť verejnosť, že ju hľadá niekto iný. Odpoveď sa ponúka sama — pretože vlastné kroky potrebujú krytie a najjednoduchším krytím je vina toho druhého.
