Expert na terorizmus: Sabotérov si Rusko kupuje za pár eur
Sabotážnych útokov na zbrojovky aj dopravnú infraštruktúru v Európe pribúda. Nemecko nedávno pripísalo zodpovednosť za útok na letisku v Lipsku Rusku. Rusko medzitým vyhlasuje výnimočný stav pri hranici s Estónskom, v Petrohrade sa mobilizujú nemocnice a už aj Marine Le Penová kritizuje Kremeľ za snahy o destabilizáciu.
„V Európe majú takéto incidenty vyvolať pocit, že už s Ukrajinou nemôžeme spolupracovať, že to stojí nielen peniaze, ale aj našu bezpečnosť,“ hovorí odborník na terorizmus z Medzinárodného centra pre boj proti terorizmu (ICCT) v Haagu a autor analýzy o ruských hybridných útokoch Kacper Rekawek.
Tajné služby si podľa neho dnes kupujú lacných osamelých vlkov na sabotáže, aby neboli spájaní s Ruskom, a incidenty treba nazývať terorizmom.
Za posledné dva mesiace sme videli podpaľačské útoky na zbrojárske továrne v Poľsku aj v Estónsku, prekazený útok na továreň na drony pri Prešove aj útok na letisko v Nemecku.
Podľa Rekaweka nejde o novú ruskú stratégiu. „Vôbec nie. Tieto udalosti sú starou značkou ruských bezpečnostných zložiek. Ak sa pozriete desaťročia dozadu, Rusko to robilo, robí a robiť bude,“ uvádza odborník.
Situácia sa však podľa neho zmenila po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. „Vojna sa mala skončiť za pár dní, no neskončila sa. Mám pocit, že všetky ruské zložky sa stretli a radili, ako Západ a Ukrajinu potrestať mimo plnoformátovej vojny,“ hovorí Rekawek.
Paralelne s týmto rozhodnutím bolo zo západných krajín vykázaných približne 700 ľudí z ruských diplomatických a bezpečnostných zložiek. „Vznikol preto otáznik, kto to bude robiť, keď tam už nemajú svojich ľudí. Preto padlo rozhodnutie urobiť to na úplne inej úrovni, na čo treba aj viac času. Táto ruská ofenzíva hybridných útokov – alebo skôr útokov z oblasti štátneho terorizmu – sa začala v roku 2024,“ dodáva.
Nemyslí si, že zintenzívnenie týchto operácií je reakciou na to, že sa Rusku na fronte nedarí. „Rusi to robili, aj keď sa im na fronte darilo. Tie veci sa dejú paralelne – na jednej strane je vojna, na druhej robíme, čo môžeme, a ak to prináša úspech, dobre pre nás. Briti na to majú dobrý výraz ‚threat signaling‘, teda signalizácia hrozby. Naznačujeme vám, že to môže byť oveľa horšie,“ vysvetľuje.
Podľa Rekaweka mali tieto sabotážne operácie na začiatku ambíciu ochromiť dodávky zbraní na Ukrajinu. „Fyzicky zastaviť pomoc Ukrajine by však bolo veľmi ťažké. Ak sa pozriete na Nemecko, Rusi sa nesnažili odstrániť len šéfa Rheinmetallu, ale sú podozrenia, že cielili aj na ľudí z menších firiem, ktorí vyrábajú drony alebo inú vojenskú techniku. Taký človek sa bude báť, pretože nemá peniaze na veľkú ochranku a štát mu ju nebude dávať pri každej príležitosti. Je tam väčšia šanca zastrašiť ho,“ uzatvára odborník.
