V uliciach Paríža horia autá a zasahuje polícia
Vo veľkých francúzskych mestách sa študentské protesty zmenili na mestské násilnosti a strety s políciou, pri ktorých jeden študent prišiel o ruku a druhý o oko. V menších mestách sa protestuje pokojnejšie, žiaci sa zhromažďujú pred bránami škôl, skandujú a púšťajú si hudbu.
Stredoškoláci hovoria o „omrvinkách“, ktoré dostali, a preto demonštrácia s názvom „Akt V“ pokračuje aj v utorok. Ministerstvo školstva očakáva, že zostane zatvorených asi 200 škôl z 3 700. V Paríži sa protest začne o 14.00 hodine na námestí Place d’Italie.
Na mobilizácii počas minulého týždňa sa podľa organizátorov zúčastnilo skoro pol milióna ľudí, úrady hovorili o približne 265 tisícoch.
K protestujúcim stredoškolským študentom sa pridali aj univerzitní študenti, učitelia či zamestnanci štátnej správy. Jednou z najčastejších výhrad francúzskych študentov je dĺžka vyučovania. Podľa prvého súhrnu odpovedí z vládnej konzultačnej platformy, ktorý zverejnil denník Le Monde, spomenulo rozvrhy až 70 percent respondentov. Sťažovali sa na skorý začiatok vyučovania a neskorý koniec, dlhé prestávky medzi hodinami, krátky čas na obed aj na to, že školský režim narúša spánok.
Slovenka Katarína Dercová, ktorá je na študijnom pobyte vo francúzskom meste Agen, opísala, že pred bránami školy sa v niektoré dni zhromažďujú študenti, ktorí sa rozhodli školu zablokovať. K protestujúcim sa pridávajú aj učitelia, a tak sa môže stať, že vyučovanie odpadne aj tým, ktorým sa do tried podarí dostať cez blokádu či druhým vchodom. „Keď niekto išiel do školy, nevedel, či tam bude aj učiteľ. Už pred študentskými protestmi sa stávalo, že učitelia neprišli do školy, pretože protestovali,“ priblížila Katarína.
Podobnú skúsenosť opisujú aj ďalšie dve slovenské študentky, ktoré študujú na francúzskych stredných školách. V ich okolí blokády neboli také vyhrotené. S požiadavkami protestujúcich študentov však súhlasia. Najviac sa ich dotýka dlhé vyučovanie, často až do 18. hodiny, či preplnené triedy.
