Kaliňák predstavil svoje chápanie štátu, podľa kritika sa nebezpečne priblížil Mussolinimu
Minister obrany a podpredseda Smeru Robert Kaliňák predstavil v Slovenskom rozhlase svoje chápanie štátu. Podľa jeho slov má manželstvo slúžiť reprodukcii, teda plodeniu a rodeniu detí, a len také manželstvá má štát uznávať či ochraňovať. Tento princíp označil za alfou a omegou teórie štátu, a to vraj už niekoľko storočí.
Autor komentára, filozof a bývalý europoslanec za Smer Boris Zala, v reakcii pripomína, že hlavnou otázkou povahy štátu bol vždy pomer medzi štátnou mocou a občianskou slobodou. Išlo najmä o slobodu pohybu, obchodu a podnikania, ale aj o slobodu výberu partnera do manželstva, ktorá dlho nebola samozrejmosťou.
Otázka reprodukcie sa podľa Zalu dostala do popredia až v čase, keď sa predmetom politiky stali otázky populácie a demografický faktor, viazaný predovšetkým na potreby pracovnej sily a armády.
Teória totálneho štátu a odkaz Giovanniho Gentileho
Zala upozorňuje, že sa objavila aj teória štátu, v ktorej sa reprodukcia dostala do stredobodu, a to nielen v teórii, ale napokon aj v praxi štátnej moci – fašistickej a nacistickej.
Veľký ideológ mussoliniovského fašizmu Giovanni Gentile vypracoval koncept totálneho štátu. Kým v demokratickom režime je štát servisom, službou pre občana, realizátorom a strážcom jeho občianskych práv, Gentile to podľa Zalu úplne obracia.
Štát je dominantný a je nositeľom nielen sily, ale aj morality. V ňom je plne stelesnená mravnosť spoločnosti a každý jedinec má hodnotu len natoľko, nakoľko na štáte participuje. Štát je nositeľom spoločenských aj duchovných hodnôt a zmysel každého jednotlivca sa vyčerpáva podielom na štáte.
Štát podľa tejto koncepcie dáva a určuje aj zmysel všetkých ostatných inštitúcií, hnutí a organizácií – výchovných, náboženských, kultúrnych či športových. Aj zdravie je faktorom štátu.
Mocenský rozmer a geopolitika
Pokiaľ Gentile ešte vyzdvihoval mravný aspekt štátu, Benito Mussolini pripojil aj ten mocenský. Išlo o doplnenie koncepcie totálneho štátu o geopolitiku. Podľa Zalu nešlo o nevýznamné doplnenie, lebo viedlo aj k úplnému podriadeniu jednotlivcov, ale aj organizácií vojnovým cieľom.
