Wlachovský: Pýtajú sa ma, či sme sa zbláznili, keď sa Blanár fotí s Lavrovom
Bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský hovorí, že fotografie ministra Juraja Blanára so Sergejom Lavrovom v Moskve vyvolali otázky aj u zahraničných partnerov. „Pýtali sa ma, čo sa to u nás deje, prečo to robíme a či sme sa zbláznili,“ uviedol Wlachovský.
Podľa jeho slov ide o vizitku, ktorá obehla celý svet a škodí Slovensku u partnerov a spojencov. Wlachovský to povedal v relácii Aréna s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou.
Wlachovský bol v čase Blanárovej návštevy na návštevách v Českej republike a v Poľsku. Téma sa podľa neho diskutovala všade. Rozdiel je podľa neho medzi tým, ako minister návštevu vysvetľuje, a tým, aký obraz zostáva v spoločnostiach.
Na otázku, ako by v pozícii ministra zahraničných vecí zareagoval na podobnú ponuku z ruskej strany, Wlachovský odpovedal, že by tam nemal žiadne pochybnosti. Dôvody, pre ktoré bola spolupráca zastavená, podľa neho nepominuli, naopak, v mnohom sa ešte zvýraznili.
Ako príklad uviedol, že nevidí dôvod, aby bol spolupredsedom komisie minister zahraničných vecí, keď na ruskej strane je to minister školstva. Prečo tam nie je napríklad ministerka hospodárstva, si podľa vlastných slov nevie vysvetliť.
Wlachovský sa v relácii vyjadril aj k ďalším témam vrátane rozhodnutia o návrate Rusov na hokejové majstrovstvá sveta. Podľa neho by Slovensko malo nasledovať príklad Českej republiky, Fínska a Kanady. Dôvody, prečo sa ruskí športovci nemôžu zúčastňovať podujatí, podľa neho nepominuli.
Hovoril aj o voľbách do amerického Kongresu. Prieskumy podľa neho naznačujú, že väčšinu v Snemovni reprezentantov pravdepodobne získa Demokratická strana a je možné, že sa jej podarí obrátiť aj senátnu väčšinu. Wlachovský zároveň upozornil, že ak by bol pomer 50 na 50, v americkom systéme rozhoduje hlas viceprezidenta.
V súvislosti s Francúzskom uviedol, že krajina je v ťažkej situácii a sleduje kolaps politického stredu. Za základný problém označil ekonomickú stagnáciu a vysoké zaťaženie podnikateľskej sféry. Dodal, že na medzinárodnej scéne zanechá Emmanuel Macron dojem štátnika, na domácom poli ho však budú hodnotiť ako menej úspešného prezidenta, ktorý nedodal to, čo sľúbil.
K radikalizácii v Európe povedal, že kým je prosperita, priestor pre radikálne sily sa zmenšuje. Keď prosperita chýba, radikálom podľa neho rastú krídla. Spomenul aj pôsobenie Moskvy, ktorá má záujem na podpore radikalizácie v rôznych formách.
V otázke iniciatívy Save Europe Act a pojmu „remigrácia“ uviedol, že ju treba brať vážne, pretože má odozvu v spoločnosti, najmä u mladých ľudí. Riešenie podľa neho nemôže spočívať len v odmietnutí predstaviteľov tejto iniciatívy, ale v adresovaní koreňa problému.
Na margo proruských síl a ich záujmu na pretrvaní súčasnej vlády po voľbách v roku 2027 Wlachovský povedal, že táto úloha sa už podľa neho zohráva. Z pohľadu Ruskej federácie podľa neho existujú v európskom politickom spektre ľudia, ktorí ju podporovali.
K vojne na Ukrajine uviedol, že vojna trvá príliš dlho a bolo by najlepšie, keby sa podarilo dohodnúť aspoň prímerie. Pripomenul nadchádzajúce trojstranné stretnutie Ruskej federácie, Spojených štátov a Ukrajiny v Abú Zabí. Zároveň zdôraznil, že sa treba vracať k tomu, kto vojnu začal a kto ju môže ukončiť.
