Elin Anna Labba dala hlas Sámom. Vo svojej knihe približuje ich násilné vysídľovanie
Od prvých nútených presídlení sámskeho obyvateľstva prešlo viac ako sto rokov. V tom čase naposledy previedli soby cez morskú úžinu na pevninu. Miesto, kde žili, je odvtedy pusté. Pre väčšinu ľudí táto oblasť nič neznamená a o ľuďoch, ktorí tu kedysi žili, nevedia nič. Také sú dejiny Sámov.
Tieto slová sa dočíta čitateľ v novej knihe Páni nás sem presídlili, ktorú napísala sámska novinárka a spisovateľka Elin Anna Labba. V pestrej mozaike predkladá svoje terénne výskumy a rozhovory s potomkami tých, ktorých proti ich vôli presídlili, spolu s mapami, dokumentmi aj sámskou poéziou.
Hovorí o Sámoch, pôvodných obyvateľoch severu, ktorí tisícky rokov pásli stáda sobov za polárnym kruhom a v 20. storočí čelili agresii, predsudkom a násiliu. Ide o donedávna zamlčiavanú kapitolu európskej histórie. Elin Anna Labba prišla svoju knihu predstaviť aj do Žiliny a Bratislavy.
„Dá sa povedať, že v dnešnej sámskej spoločnosti má každý v rodine niekoho, kto bol prinútený vysťahovať sa. Sámov presídľovali aj z najsevernejších oblastí a nútene presídlených umiestňovali do rôznych oblastí, jednu rodinu sem, druhú tam. Vlastne sa tým narušila celá sámska spoločnosť,“ hovorí.
Téme sa začala venovať približne pred pätnástimi rokmi. Ako uviedla, zaujímať sa o to začala kvôli svojej rodine, svojim rodičom a starým rodičom.
Sámovia žijú v Nórsku, vo Švédsku, Fínsku a v Rusku. Labba pochádza zo Švédska a podľa jej slov ani tam táto téma nie je veľmi známa. Podobne je to v Nórsku, vo Fínsku a najmä v Rusku. Sámske dejiny sú podľa nej celkovo svojím spôsobom nevypovedané.
Na otázku, prečo o tom mlčia väčšinové spoločnosti v Škandinávii, uviedla, že moderné škandinávske krajiny vznikli na určitej myšlienke toho, čo je národ, čo patrí do národa a čo doň nepatrí. Sámovia, sámsky jazyk a kultúra boli z tejto idey vyčlenené a nezapadali do škatuľky moderného národa.
Zároveň podľa nej treba vziať do úvahy veľké vzdialenosti na severe. Sámovia žili ďaleko od centrálnej moci. Ako ďalší dôvod mlčania uviedla, že to nie je veľmi pekný príbeh a nie je to niečo, na čo by napríklad Švédi boli hrdí.
Labba si myslí, že človek by mal byť opatrný v tom, ako vníma rôzne krajiny, pretože podľa nej neexistujú lepšie a horšie krajiny, sú to len naše predstavy o nich. Žiadna krajina nie je ideálna, navyše ide o obdobie, keď bol rasizmus rozšírený po celom svete. Ak je niektorá krajina demokratická, neznamená to, že nemá svoje tienisté stránky. Sámovia boli v tom období v Škandinávii v spoločenskom rebríčku najnižšie, čiže najviac ich zasiahli tieto rasistické idey. V dokumentoch z tých čias sa podľa nej objavujú stále znova slová ako neschopní, primitívni, potrebujú pomoc, je to pre ich dobro a v ich vlastnom záujme.
Skúmanie tejto rasistickej politiky ju zasiahlo osobne ako príslušníčku sámskej menšiny. V období, keď sa začalo realizovať násilné vysídľovanie, sa súčasne rozbehol aj takzvaný rasovo-biologický výskum. V Inštitúte rasovej biológie sú podľa nej hrubé katalógy, ktoré obsahujú rôzne rasové indexy a definície.
Od svojich respondentov vie, že rasoví biológovia skúmali niektorých Sámov opakovane, pred núteným vysídlením na severe aj po ňom, na juhu. Fotografovali ich nahých, spredu aj z profilu, merali im lebky, dokonca vykopávali hroby. Na zozname ľudí našla aj Risten, svoju starú mamu, po sámsky máttáráhkku.
Podľa Labby bol názor, že Sámovia sú podradní a nekultúrni, v Škandinávii veľmi rozšírený. Súčasťou tohto naratívu boli tvrdenia, že Sámovia sú vymierajúci národ, ktorý nemá šancu prežiť v modernej spoločnosti. Pre pasenie sobov a tradičný sámsky spôsob života nebolo miesto.
Sámov od ostatných obyvateľov Škandinávie zásadne líšil ich jazyk aj nomádsky spôsob života. To všetko bolo veľmi odlišné od toho, čo by sa dalo nazvať švédskou kultúrou, a pre predstaviteľov moci bolo o to ľahšie vytvoriť si odstup a dištancovať sa od Sámov. V Nórsku im zakázali hovoriť vlastným jazykom, mali sa asimilovať, ponórčiť, hovoriť len po nórsky, deti v školách nesmeli hovoriť po sámsky, pastieri sobov mali skrátka zmiznúť. Podobné boli postoje vo Švédsku, kde Sámom pošvédčili aj mená.
