Českí archeológovia znovuobjavili hrobky egyptských hodnostárov
Česká archeologická expedícia v Sakkáre dosiahla prelomový úspech, keď opätovne lokalizovala a podrobne preskúmala dávno zapadnuté miesta posledného odpočinku dvoch významných činiteľov Starej ríše – Sabua a jeho syna Ptahšepsesa. Obaja muži vo svojej dobe patrili k elite naviazanej na uctievanie božstva Ptaha v niekdajšom hlavnom meste Memfide. Tímu pod vedením egyptológa Miroslava Bártu sa navyše podarilo ako prvým v modernej histórii preniknúť do podzemných pohrebných komôr a zmapovať priestory, o ktorých sa doteraz nevedelo.
Tento výskumný úspech je výsledkom systematickej snahy oživiť pamiatky, ktoré pred viac ako storočím nakrátko uvideli svetlo sveta, no vzápätí ich opäť pochovali púštne duny. Pôvodným objaviteľom bol totiž v rokoch 1858 až 1860 francúzsky bádateľ Auguste Mariette. Ten v regióne zdokumentoval približne 160 hrobiek, no jeho práca sa sústredila primárne na kultové kaplnky a chodby. Zvyšok architektonických komplexov tak zostal neodkrytý.
Unikátne väzby s kráľovskou rodinou
Sabu a Ptahšepses žili v období Starej ríše, ktoré sa datuje zhruba do rokov 2700 až 2181 pred n. l. (obdobie tretej až šiestej dynastie). Mimoriadnu historickú pozornosť púta najmä syn Ptahšepses. Podľa zachovaných svedectiev bol vôbec prvým civilným úradníkom bez panovníckeho pôvodu, ktorému sa podarilo oženiť s dcérou faraóna – jeho manželkou sa stala princezná Chamaat, dcéra zakladateľa piatej dynastie Veserkafa.
Vedecká expedícia podrobne zdokumentovala Sabuovu hrobku s rozmermi 54 × 28 metrov, ktorej pôvodná výška dosahovala okolo päť metrov. Fasáda objektu imituje vzhľad kráľovských palácov. V obetnej kaplnke sa navyše dochovali mimoriadne cenné a detailne spracované reliéfy, ktoré zachytávajú oboch hodnostárov pri kontrole sprievodov prinášajúcich dary.
Medzi najväčšie prekvapenia výskumu patrí objavenie dovtedy neznámej kaplnky Sabuovej manželky Ichetnefret, ktorú Mariette v 19. storočí minul. Našli sa v nej takzvané nepravé dvere s vyobrazením celej rodiny vrátane oboch synov – Ptahšepsesa a Ranefera, čo zásadne dopĺňa mozaiku o ich príbuzenských vzťahoch.
Nález sarkofágu a mumifikované pozostatky
Lokalizácia Ptahšepsesovej hrobky s rozlohou vyše 900 metrov štvorcových bola spresnená pomocou moderných satelitných technológií a terénneho prieskumu. Vedci v nej odkryli vstupnú časť s maľbami obetných rituálov a taktiež zostupnú chodbu vedúcu priamo do podzemnej pohrebnej komory.
V nej bol umiestnený masívny vápencový sarkofág s pozostatkami samotného Ptahšepsesa, ktorý počas svojho života slúžil štyrom rôznym vládcom piatej dynastie (Sahureovi, Neferirkareovi, Raneferefovi a Niuserreovi). Hoci komoru ešte v staroveku vyplienili zlodeji a odniesli cennosti, antropológovia dostali jedinečnú šancu analyzovať zachovanú múmiu. Výskum ukázal, že hodnostár zomrel vo veku nad 60 rokov, čo na vtedajšie pomery predstavovalo mimoriadne vysoký vek a potvrdilo to údaje z jeho zachovanej biografie.
Nový pohľad na starovekú spoločnosť
Egyptské ministerstvo cestovného ruchu a pamiatok vyjadrilo českému tímu uznanie a vyzdvihlo úspešnú medzinárodnú spoluprácu, ktorá pomáha odkrývať doteraz skryté tajomstvá starovekej civilizácie.
Okrem samotných architektonických nálezov má výskum hlbší historický presah. Podľa Miroslava Bártu priniesli vykopávky z posledných rokov nečakané dôkazy o politickom pozadí piatej dynastie. Nálezy totiž poodhaľujú samotné korene lobingu či rodinkárstva (nepotizmu) v dejinách ľudstva a zároveň ukazujú vtedajšie technologické inovácie v oblasti balzamovania tiel.
