Čo všetko treba na to, aby zakázaná kniha zostala živá
Pre slovenských podzemných vydavateľov to znamenalo noci strávené pri písacom stroji, ukryté stroje a ľudí ochotných riskovať.
Mali kopírovací stroj, zariadenie, ktoré v komunistickom Československu nebolo ľahké zohnať. Len ho nedokázali sprevádzkovať. Britský filozof Roger Scruton, podporovateľ československých disidentov, zariadil, aby im ho dodali.
Bol august 1989. Ján Čarnogurský, významný disident, bol vo väzení a jeho priatelia chceli vydať ďalšie číslo jeho podzemného časopisu Bratislavské listy. Kopírovaciemu stroju však chýbal diel. František Mikloško poslal cez Čarnogurského právnika odkaz s otázkou, kde ho nájsť. „V obývačke, pod televízorom,“ znela odpoveď. „Tak sme ho rozbehli,“ spomínal pre The Slovak Spectator Mikloško, spoludisident a popredná postava slovenského podzemného katolíckeho hnutia.
Tento príbeh porozprával na otvorení výstavy Knižný samizdat o podzemnom knižnom vydávaní v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Výstava pripravená s Múzeom obetí komunizmu predstavuje tvorbu 22 autorov a pripomína ľudí, ktorí pomohli, aby sa ich texty dostali k čitateľom.
Knihy mimo dosahu cenzora
Samizdat bola literatúra vytváraná a šírená nezávisle, mimo štátom kontrolovaného vydavateľského systému. Slovo pochádza z ruštiny a znamená vlastné vydávanie.
Po prevzatí moci komunistami v Československu v roku 1948 sa vydavateľská činnosť dostala pod ideologickú kontrolu a cenzúru. Pražská jar v roku 1968 tieto obmedzenia na krátko uvoľnila, ale invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste toho roku reformné hnutie ukončila. Následná represia známa ako normalizácia vytlačila nesúhlasných spisovateľov z verejného života. Stratili prístup k vydavateľstvám, ich knihy boli odstránené z knižníc a ich mená zmizli z učebníc.
Samizdat ponúkal čitateľom inú cestu. Prinášal poéziu, prózu, historické štúdie, náboženské a filozofické texty a správy, ktoré oficiálna tlač nezverejňovala.
Texty sa písali, kopírovali a viazali v domácnostiach. Zachované výtlačky nesú stopy používania. Každý detail pripomína niekoho, kto knihu vyrobil, ukryl, prenášal, požičal alebo odovzdal ďalej, povedala Blanka Kudláčová, profesorka Trnavskej univerzity, ktorá sa špecializuje na dejiny vzdelávania.
Dnes môže každý použiť domácu tlačiareň alebo vojsť do kopírovacieho centra. Pred rokom 1989 sa kopírovacie stroje zvyčajne nachádzali len v štátnych podnikoch a prístup k nim bol prísne kontrolovaný. Mikloško spomínal, ako naraz robil deväť alebo desať kópií na písacom stroji pomocou uhlíkového papiera. Neskôr prišli rozmnožovacie stroje – spomína si na ich charakteristický zápach a fialovú tlač – a potom stroje schopné vyprodukovať stovky kópií. Keď zo zahraničia dorazil výkonnejší ofsetový tlačiarenský stroj, možnosti sa opäť zmenili. „To už bolo niečo,“ spomínal.
Stroje na cestách
Výstava Knižný samizdat sa koná v Univerzitnej knižnici na Ventúrskej 11 v Bratislave od 29. októbra do 30. novembra 2026. Otvorená je v pondelok od 12:00 do 21:00, od utorka do piatku od 9:00 do 21:00 a v sobotu od 10:00 do 18:00. Vstup je bezplatný.
