Hubert J.E. zatvára výrobu v Seredi, presúva ju do Česka
Spoločnosť Hubert J.E. do konca roka zatvorí svoj výrobný závod v Seredi a kompletnú výrobu presunie do sesterských závodov skupiny Bohemia Sekt do českých fabrík v Starom Plzenci a Mikulove.
Ukončenie výroby sa dotkne približne šiestich desiatok zamestnancov. „Niektorým zamestnancom bude ponúknuté uplatnenie v rámci ostatných závodov skupiny. Zostávajúci zamestnanci z oblasti predaja, marketingu a administratívy budú naďalej zabezpečovať všetky činnosti spojené s dostupnosťou a prezentáciou celého portfólia produktov Hubert J.E. na slovenskom trhu,“ tvrdí firma na svojom webe.
Rozhodnutie o ukončení výroby na Slovensku je prekvapivé, pretože firme sa finančne darilo. Hubert J.E. oficiálne tvrdí, že rozhodnutie bolo prijaté na základe dôkladnej analýzy a jeho cieľom je „posilniť dlhodobú konkurencieschopnosť podnikania skupiny v celom regióne“.
Pred rokom v novembri pritom Hubert zorganizoval štýlový galavečer a oslavoval 200. výročie založenia firmy. Následne vyšli v médiách inzertné články o výnimočnosti značky, no ani v jednom z nich nebola spomenutá budúcnosť samotnej fabriky.
Výnimkou bol oslavný článok v denníku Pravda, no v jeho závere vtedajší konateľ firmy Peter Krúpa o budúcnosti Hubertu na Slovensku hovoril diplomaticky: „Keď stretneme po prvý raz neznámeho človeka, zvyčajne vieme na základe jeho výzoru, štýlu komunikácie odhadnúť, v akej životnej etape sa momentálne nachádza. Pri firmách je to komplikovanejšie. Ani ja neviem odhadnúť, v akej životnej etape sa Hubert momentálne nachádza. Či je to mladosť, dospelosť, alebo zrelosť. Ale tak je to aj správne, lebo reálny vek Hubertu odhalí až budúcnosť.“
O tri mesiace neskôr Peter Krúpa vo firme po štvrťstoročí skončil a fabriku Hubert J.E. prebrali do rúk českí manažéri.
Hubert upozorňuje na zásahy štátu
Z finančného hľadiska na tom Hubert J.E. nie je najhoršie. Ide o dlhodobo ziskovú firmu, no v roku 2025 vykázala výrazné zhoršenie hospodárskych výsledkov.
Tržby na úrovni necelých 29,8 milióna eur sú síce na prvý pohľad dobrým výsledkom, no medziročne klesli o milión eur. Kým predaje v maloobchode boli viac-menej stabilné, prepad o 12 percent firma zaznamenala v menších obchodoch s potravinami, tabakom a v špecializovaných prevádzkach. Zaujímavosťou je, že Hubert eviduje predaje špeciálne subjektom verejnej správy. Je to segment, v ktorom tržby medziročne vzrástli o šesť percent.
Problém nastal pri prevádzkovom zisku EBITDA (pred odpočítaním úrokov, daní a odpisov), ktorý klesol o vyše tretinu na 3,9 milióna eur. Je to najslabší výsledok v novodobej histórii firmy. Od roku 2010 si firma zisk EBITDA držala stabilne okolo šiestich miliónov eur.
Čistý zisk klesol na 1,79 milióna eur, čo bol prepad o 53 percent a ide aj v tomto prípade o najhorší výsledok v histórii. Hubert je ďalšou firmou, ktorá poukazuje na konsolidačné opatrenia vlády. Vo výročnej správe upozorňuje na „konsolidačný trend“, ktorý má viesť k vyššiemu výberu daní, zatiaľ čo chýba konsolidácia na strane verejných výdavkov. „Uvedené zásahy do ekonomického prostredia vytvárajú tlak na rentabilitu investícií a efektivitu produkcie a prispievajú k ich odlivu,“ reagovala firma.
Na efekt konsolidácie sa z iných firiem najodvážnejšie odvolávala talianska spoločnosť Askoll, ktorá sa koncom júla po troch desaťročiach rozhodla zatvoriť fabriku v obci Potvorice v okrese Nové Mesto nad Váhom.
V prípade Hubertu priamy efekt konsolidácie v číslach za rok 2025 zatiaľ nevidno – osobné náklady na zamestnancov či daňové zaťaženie zostali bez výraznejšej zmeny. Čo spôsobilo pokles zisku, je rast výrobnej spotreby a nákladov, ktoré medziročne vyskočili o 2,92 milióna eur (o 17 percent).
Firma tento nárast v dôsledku tvrdej konkurencie zrejme nemohla v plnej miere preniesť do cien, čím sa jej prevádzková marža prepadla o polovicu na necelých osem percent.
Hubert argumentuje, že v potravinárskom segmente cítil silný tlak. Badateľný bol najmä „presun zákazníkov do nižších kategórií produktov z hľadiska hodnoty“. To znamená, že ľudia šetrili a hľadali lacnejšie alternatívy.
Firma upozorňuje, že výrobcovia nadnárodných značiek masívne investujú do reklamných kampaní a tlačia na rast efektivity výroby naprieč celým sortimentom, aby získali podiel na trhu.
Kým pri šumivých vínach Hubert a pri Karpatskom brandy si firma dokázala trhový podiel udržať, problém nastal pri tichých vínach dcérskej spoločnosti Vitis Pezinok. V segmente vín je podstatne väčšia konkurencia a silný tlak prichádza zo strany lacnejších privátnych značiek reťazcov.
